Kráčam cez temnotu môjho srdca
Bez akéhokoľvek svetlého bodu
Bez jedinej isierky
A predsa kráčam s takou istotou

Kráčam tak istými krokmi
Až mi to naháňa strach
A s každým ďalším krokom
Mi je všetko čoraz menej jasné

Som poháňaná vnútornou silou
Hlas v mojom vnútri
Mi dodáva silu a odvahu
Kráčať ďalej

Som silná ale ostávam nepochopená
Ostávam sama s hlasom
Ktorý mi je tak cudzí
A zároveň tak blízky

Tento hlas mi je bližší
Ako čokoľvek iné
Hoci ho nepoznám
A poznať nikdy nebudem

Je mojím klamstvom
Mojím najlepším priateľom
Je tak skutočný
A predsa neexistujúci

 Blog
Komentuj
 fotka
gothicpoethic  26. 9. 2007 16:59
hmm zaujímavé a pekné zároveň
Napíš svoj komentár