Má význam pokračovať? :/

Práve som vychádzala zo šatne, keď mi zazvonil mobil. Mala som veľmi zvláštny pocit. Nie, prosím, nech to nie je pravda...volala mi mamina mojej najlepšej kamarátky Sáry. Sára má rakovinu. Zistili jej to asi pred 2 mesiacmi. Už raz ležala v nemocnici a teraz znova. Strašne sa o ňu bojím, nechcem ju stratiť. Je ako moja sestra, poznáme sa už od škôlky a sme nerozlučná dvojka. Neviem, či by som to zvládla, keby...nedokážem to ani napísať. Sadla som na prvý autobus a letela za ňou. Prosím, nech je v poriadku. Sára vyzerala naozaj hrozne. Strašne unavene, vyčerpane a celá sa červenala. Vraj to nie je až také zlé, ale musí tam ostať minimálne týždeň. Doktori ale povedali, že liečbe nedávajú veľkú šancu. Veľmi sa o ňu bojím. Sára je silná, ale toto je aj na ňu veľa. S uplakanými očami som sa teda rozlúčila so Sárou a pobrala sa domov. Budem sa modliť, aby bola v poriadku. Keď som okolo deviatej prišla domov, mamina mi akurát zohrievala večeru. Ale nedokázala som dostať do seba ani jednu špagetu. Cítila som sa strašne. Otec s nami nežije. Utiekol do Amsterdamu, keď som mala tri roky. Ale nechýba mi. Mamina si našla priateľa. Volá sa Šimon a je úplne super. Nespráva sa ku mne ako k malému dieťaťu...a chápe ma, teda, aspoň sa o to snaží a zvyčajne sa mu to aj podarí. Všetkým želám, aby mali takých úžasných tatinov ako mám aj ja. Však...nemusia byť biologickí, hlavne, že vás majú radi. Povedala som našim, čo sa stalo a so sklonenou hlavou som sa pobrala do svojej izby. Našťastie, bol piatok, tak som sa nemusela ísť učiť. Pustila som si hudbu a trocha som si zatancovala. Chodím na balet už 5 rokov. Vždy ma upokojí a dodá mi veľa pozitívnej energie. O niečo neskôr som sa išla osprchovať a ešte som napísala Sáre SMS, že jej držím palce a aby to všetko zvládla. Stojím pri nej. Ešte dlho som nemohla zaspať. Stále som musela myslieť, ako sa asi musí cítiť a čo všetko musí prežívať. Zaspala som až niekedy okolo druhej. V sobotu ráno, keď som prišla do kuchyne, mamina mi povedala, že by chcela, aby som s ňou niekam išla. Sama. Bolo mi to zvláštne, pretože cez víkendy chodievame väčšinou všade všetci spolu. Nechápala som teda, čo sa stalo. Ale bola som zvedavá, tak som okamžite súhlasila. Naraňajkovali sme sa, obliekli a ešte pred obedom sme vypadli z domu. V aute sme sa moc nerozprávali, len o Sáre. Už sa má vraj lepšie. Mamina povedala, že ju môžem ísť poobede pozrieť, že ma hodí do nemocnice. Potešilo ma to. Ale...ja som vlastne ani netušila, kam teraz ideme. Mamina povedala, že je to prekvapenie. No keď už sme stáli pri obchodnom centre, zarazilo ma to ešte viac. Ja chodievam na nákupy s kamoškami a mamina s Filipom spolu. Bolo to naozaj čudné. Ale ešte divnejšie bolo, že ma mamina zobrala do kaviarne. Vraj na kávu...ale ona? Ona si dala čaj! Bylinkový čaj. To ona v živote nepila. Trochu som sa zľakla.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu