Deviaty ročník je pre nás všetkých žiakov náročný, pretože sme po prvýkrát postavení pred niekoľko vážnych situácii. Musíme sa pripraviť na to, že sa budeme lúčiť so svojimi spolužiakmi, s ktorými sme strávili tak veľa času, ale aj učiteľmi, na ktorých tiež budeme často spomínať. Musíme sa rozhodnúť, a to po prvýkrát sami, na akú strednú školu ďalej pôjdeme. A hlavne, musíme sa poriadne pripraviť na monitor, ktorého výsledok bude veľmi dôležitý práve pre vybranú školu.
Spomínam si na deň, keď som po prvý krát prekročila prah školy. Mala som nakresliť človeka. Vtedy som nechápala, prečo odo mňa chcú kresbu, ale ani ma to netrápilo. Dnes viem, že to malo veľký význam, pretože si tým overovali moju pripravenosť nastúpiť do prvého ročníka. Všímali si detaily ako sú napríklad uši. Vtedy som ani nepomyslela na to čo bude ak by ma do školy nevzali, lebo som žila prítomnosťou. Dnes sa už zamýšľam aj nad budúcnosťou, pretože mi záleží na tom, aby ma prijali na vybranú strednú školu.
Monitor nie je ako hra na akordeón, kde som to mohla odfláknuť, a predsa som o nič neprišla. Aj tak ma to nebavilo. Učenie nie je o tom či ma niečo baví, ale či chcem lepšiu budúcnosť. Preto príprave na skúšku venujem náležitú pozornosť.
Je veľmi ťažké spomenúť si v krátkej chvíli na učivo napríklad z piateho ročníka, ktoré by som už mala vedieť. Ale viem ho naozaj? Veľakrát sa stane, že opakované učivo mi vôbec nič nehovorí, ani nepripomína. Akoby sme preberali niečo nové, ťažké. Až po určitom čase mi začne svitať a prídem na to, že sme to už naozaj preberali. Škoda, že monitor píšeme všetci na Slovensku v jeden deň. Keby to tak nebolo určite by boli zverejnené čerstvé úlohy aj s ich správnym riešením na internete, čo by určite prispelo k zlepšeniu priemerného hodnotenia. Ale bolo by to spravodlivé? Viem, celkové hodnotenie by bolo lepšie, ale u jednotlivca by neboli hodnotené jeho vedomosti. Asi je dobré, že monitor robíme všetci spolu, takto si nemáme čo závidieť. Tohto roku, teda pre nás, to určili na 13.3.2013.
Škola ale monitorom nekončí, vyučovanie pokračuje ďalej a my by sme nemali zabúdať ani na koncoročné vysvedčenie. Veď aj to je pre nás rovnako dôležité. Verím, že všetci tento posledný ročník zvládneme a v rámci svojich možností sa budeme usilovať nezahanbiť našich vyučujúcich, ktorí to s nami celé prežívajú.

 Blog
Komentuj
 fotka
burble  20. 1. 2013 23:16
ako sloh dobré.
 fotka
zuzqa99  21. 1. 2013 22:46
ďakujem ... bola jednotka
Napíš svoj komentár