Nočná depresia

Môj prvý blog.
Každý bloguje, prečo nie aj ja?


Sadla na mňa dnes zlá chvíľa a nie je sa komu vyrozprávať. A tu na mňa z plochy kuká word pripravený počúvať všetko čo zo seba potrebujem vypustiť.

Cítim sa opustenejšia ako posledný jednorožec. Mám kamarátky, ktoré mi už kamarátkami nie sú. Žijem na intráku, ďaleko od domu. A v neposlednom rade mám chlapa, ktorý sa po 5 ročnom vzťahu odmieta správať ako niekedy. A to je vrchol problému... Poviete si že len ďalšia, ktorá tu píše o nešťastnej láske? Kľudne ma zhejtuj a odíď z môjho blogu nech si tu môžem byť ďalej sama a opustená alebo čítaj ďalej a ,,babo raď" ako mám pokračovať.

Všetko sa mení. Menia sa ročné obdobia, počasie, nálady, vzťahy a v neposlednom rade ľudia. Ako však na sebe môže niekto zmeniť všetko to čo ste na ňom milovali? Stať sa arogantným sebestredným blbcom, ktorý všetok svoj čas trávi v posilňovni alebo ,,s kamarátkami", v krčme či s kýmkoľvek iným ako s vami? Tvrdí Vám, že to vy ste sa zmenili, že to vy ste na vine že ste sa odsudzili, že nechce s vami chodiť von lebo sa za vás hanbí, že nechce s Vami spať lebo ste tlstá?!? A milión ďalších vecí ktorými Vám v priebehu rokov ublížil už len tým, že to vypustil z úst? Problém je v tom že ja som rovnaká ako som bola, to len on ma prestal milovať... Jednoduché, ale kruté vysvetlenie. A on Vám neskôr povie že áno, že máte pravdu.

Riešenie je jednoduché. Rozíďme sa, odíďme od seba skôr než si príliš ublížime. Ale aj na to je už asi neskoro, som ubolená a rozbitá do špiku kosti a nik to nedokáže pozliepať. No ty sa rozísť NECHCEŠ. A nevieš mi povedať prečo. Z nostalgie? Lebo ešte nemáš náhradu? Lebo - zo zvyku? Lebo by si nemal koho trápiť? Och on dobre vie, že ja ho stále milujem. Že prehryznem to ako mi vždy opitý nadáva do kuriev, ako mi hovorí že niesom jeho prvá ani posledná ako mi ukazuje jeho kamarátky so slovami že ICH by chcel ľúbiť... a ráno, keď vytriezvie len krúti hlavou že si vymýšľam...

A ja tomu naozaj raz uverím, že to ja som tá divná, že mám halucinácie, že by ma nik iný nechcel a že som odkázaná len na neho. Lebo on má ten manipulatívny dar, a uvedomuje si to... A takýto ľudia by snáď ani nemali existovať, lebo vy uveríte, že sú jediní koho máte, a cítite sa osamelo aj v dave ľudí, lebo ste naučení počúvať len toho jedného, toho ktorí na Vás už aj tak nemá čas a chuť... A keď sa Vám vzdiali, tak ste stratený a neviete ako používať slobodnú vôľu lebo za 5 rokov ste to jednoducho zabudli a tomu sa nik nemôže čudovať.

 Denník

5 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu