Austausch 14. diel

Dorazili sme na mne už známu ulicu a zastali pred domom Zieglerovcov. Mlčky sme zaparkovali, mlčky som si odopla pás a Frank mi mlčky otvoril dvere. Vystúpila som z auta von a mlčky ma chytil za ruku.
-Tvár sa teda prekvapene,- pripomenul mi.
-Uhm,- prikývla som.
Frank mi otvoril dvere a strčil ma dnu. V tej chvíli na mňa skríklo asi 20 ľudí a ja som sa s krikom otočila, že utečiem. Tam pohotovo stál Frank a objal ma. Prekvapenie som hrať nemusela, skôr som rozdýchavala infarkt.
-Prekvapená?- pristúpili ku mne Timo a David.
-Tak trochu,- usmiala som sa.
-Si si myslela, že budeš s Frankym sama, čo?- uškrnul sa Timo.
-No tak, nevidíte, že je ešte mimo?- privinul si ma Frank na hruď.
-Sue, prepáč,- stále sa na mňa uškŕňali.
-V pohode,- prikývla som.
-Tak poď, nech ťa vystískam,- roztiahol ruky Timo a ja som sa nedobrovoľne odtrhla od môjho chlapa.
Pevne som ho objala, ako keby som sa s ním už nemala stretnúť. Takto to šlo s každým. Aj keď nerada, ale musela som priznať, že nálada sa mi zdvihla. Dokonca som sa usmievala, čo sa stretlo s pozitívnym ohlasom u Franka. Celú dobu bol do mňa zakvačený a sem-tam ma pobozkal na líce, či na krk. Dnes sme ešte boli pár.

-Mohol by som s tebou hovoriť?- zašepkal mi odzadu do ucha.
-Čo chceš prebrať?-
-Ten náš dnešný rozhovor v aute cestou sem,- nálada mi znovu poklesla.
-Frank,- vzdychla som si.
-Myslím, že by sme mali byť sami,- postavil sa predomňa a pozrel mi do očí.
-Fajn,- prikývla som.
-Poďme hore,-

Zamierili sme na poschodie do Frakovej izby. Otvoril mi dvere a dal prednosť. V tej chvíli, ako som vstúpila dnu, som aj onemela. Všade boli sviečky a prenádherne to tam voňalo.
-Prekvapenie,- povedal potichu Franky a oprel sa chrbtom o dvere, ktoré zavrel.
-Ja...neviem, čo mám na to povedať,- vykoktala som zo seba.
-Stačí „Ďakujem, Frank. Páči sa mi to.“-
-Ďakujem, Frank. Páči sa mi to,- zopakovala som po ňom.
-Som rád, že sa ti to páči,- usmial sa.
-Sue,- pohol sa smerom ku mne.
-Prepáč. Prepáč mi všetko, čo som ti spôsobil. Nechcem aby si odišla so zlomeným srdcom,- chytil ma za ruku a pozeral sa mi do očí.
-Ale to sa nedá,- pokrútila som hlavou.
-Ostaň tu so mnou,- navrhol mi.
-Nemôžem,-
-Prečo nie? Milujem ťa,-
-Pretože ja mám na Slovensku rodinu. To nejde len tak,- sklopila som oči.
-A keby som si ťa chcel zobrať?-
-Keby,- podotkla som.
-Miluješ ma?- chytil ma za bradu a prinútil ma pozrieť sa mu do očí.
-Milujem ťa,- povedala som.
-Budeš mi chýbať,- vzdychol si.
-Aj ty mi budeš chýbať,- pozerala som mu do modrých očí, ktoré skrývali asi najväčšiu bolesť, akú som kedy videla.

Teraz som to pochopila. Nie len ja som bola závislá. Frank si ma za pás pritiahol k sebe a druhou rukou ma pohladil po líci.
-Si nádherná,- vzdychol si napokon a pobozkal ma jemne na pery.
Potom ma pustil a otočil sa, že odíde. Chytila som ho za ruku a pritiahla naspäť.
-Nepovedal si, že dnes budeš iba môj?- uškrnula som sa.
-Keď chceš,- usmial sa aj on.
-Chcem. Veľmi chcem,- zašepkala som.
-A čo chceš robiť?- pristúpil bližšie.
-Chcem sedieť na posteli a mlčky sa na teba pozerať,-
Frank prikývol a ťahal ma k posteli. Tam sme si sadli oproti sebe a pozerali si do očí.
Aj keby sme spolu spali, nebolo by to krajšie. Myslím spali naozaj. Akože to ...

Občas myšlienkami zablúdim k tomu, aké by to bolo. Lenže to by asi nebolo ono. Nebola by to čistá láska, akú som zažila. Frank bol aj bude jediný, ktorého som úprimne milovala.

A keď mi chýba? Pustím si jeho CD, zavriem oči a predstavujem si ho vedľa seba.

Es ist schon spät, kannst du noch bleiben?
Ich mag noch nicht alleine sein
Ich kann nicht reden und will nicht schweigen
Du atmest schwer und bist bereit
Leider hab ich mich nie getraut
Dir zu sagen, was du für mich bist

Bevor du gehst, will ich, dass du weißt, dass ich dich mag
Bleib doch noch ein bisschen hier
Bevor du gehst, will ich, dass du mich verstehst
Bleib doch bitte ein bisschen hier


***KONIEC***

*************************************************************
Všetkým prajem nádherné prázdniny. Oddýchnite si a snívajte
Zuzanka

 Blog

22 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu