-No jasné,- usmiala som sa na ňu,- aj tak som už skončila,-
-Okej. Tak môžeme ísť ku Frankymu ak nič nenamietaš,-
-Takže sa mám obliecť?- spýtala som sa.
-No neradila by som ti, aby si tam šla nahá,- zasmiala sa.
-Fajn,- zasmiala som sa aj ja a pobrala som sa ku skrini.
Pol hodinu som hľadala, že čo si oblečiem, lebo som musela myslieť na môjho nového “suseda“. Nakoniec som sa rozhodla pre čierne tričko a tmavomodré obtiahnuté rifle. Namaľovala som si čierne linky ako EMO a na ústa som si dala lesk. S výsledkom som bola spokojná. A nielen ja. Aj Kurtovi sa to páčilo.
-No páni,- zapískal, keď som zišla dolu a ponúkol mi rameno, ktorého som sa chytila.
-Kde je Antje?- spýtala som sa ho keď sme sa pohli.
-Povedala, že príde neskôr. Ale neboj sa so mnou si v bezpečí,- otvoril mi dvere a po ulici sme sa vybrali smerom k domu, kde to už bolo v plnom prúde. Trošku s obavami som zazvonila na zvonček. Po chvíli nám prišiel otvoriť nejaký hoper.
-Hallo Kurt,- podali si ruky a potom sa pozrel na mňa.
-Kto je toto? Zoznám nás,- nahodil zvodcovský pohľad.
-Sue!- ozvalo sa spoza neho a prirútil sa Franky.
Vyzeral úplne bombovo. Mal na sebe čierne tričko s bielym nápisom a lebkou a rifle.
-Ahoj! Tak si prišla teda,- zoširoka sa usmial a jeho modré oči žiarili.
-Nooo,- usmiala som sa aj ja.
-Ale musel som ju ťahať za vlasy,- zasmial sa Kurt.
-A kde je Antje?- spýtal sa hoper.
-Príde neskôr,- povedala som mu.
-Keď tu budeš ty, tak nemusí ani chodiť. Inak ja som T:mo,- podal mi ruku a dal mi pusu na obidva líca.
-Hi, ja som Sue,-
-Môžeme už vojsť?- prevrátil oči Kurt.
-Jj. Chceš niečo na pitie?- ponúkol sa mi hneď T:mo a chytil ma za ruku.
Prešli sme popri Frankym a predierali sme sa cez dav do kuchyne.
-Takže Sue,- ozval sa T:mo,- si zadaná?-
-Ideš na to nejak zhurta nie?- zasmiala som sa.
-Tak načo sa budeme zbytočne zdržiavať?- uškrnul sa.
-Zdržiavať?- pozrela som naňho.
-Viem, že po mne túžiš a myslíš si, že som strašne neodolateľný,- žmurkol na mňa.
-No ak si myslíš, že si myslím, to isté, čo ty o mne, tak to teda nie,- zasmiala som sa.
-Ou, trefa, - chytil sa za srdce,- takže nemám šancu?-
-Si strašne zlatý, ale nie si môj typ,- povedala som, - ale môžeme byť kamoši,-
-Okej,- zdvihol ruky,- kde je teda Antje? Idem skúsiť, že či na ňu nebudú platiť moje zbrane,- zasmial sa a nechal ma tam samú.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
monikkka
22. 5.mája 2010 19:28
woooow... si ozaj talent...
3
pekné pokračovanie ale joj, ked... ja už chcem dalšie a dalšiéé a dalšiéé
5
jeeej...som rada, že som zase natrafila na tvoje blogy... a jedna maličkosť...obidva líca
Napíš svoj komentár