Austausch 8. diel

-Sue! Je tu Frank,- zakričala na mňa Antje, keď večer niekto zazvonil.
-Ideééém!- schmatla som jeho mikinu a utekala som dolu schodmi.
-Ahoj,- pozdravil sa mi.
-Ahoj,- usmiala som sa.
-A buďte dobrí,- uškrnula sa Antje, keď za nami zatvárala dvere.
-Kam ideme?- spýtala som sa keď sme osameli.
-To je prekvapko. Len dúfam, že si sa dostatočne obliekla, aby ti nebola zima,- chytil ma Franky za ruku.
-Pri najhoršom ma niekto zahreje nie?- zasmiala som sa a ukázala som mu mikinu.
Franky sa zasmial tiež.

Keď som otvorila oči stáli sme u Frankyho na zadnom dvore. Všade okolo boli sviečky a stôl prestretý pre dvoch.
-Oooo, aká romantika,- poznamenala som.
-Chcem na teba spraviť dojem,- odviedol ma k stolu.
Vychutnávala som si skvelé jedlo, nádhernú atmosféru a Frankyho prítomnosť.
-Smiem prosiť?- postavil sa a ja tiež.
-Toto si zoberieme tiež,- siahol po svojej mikine, ktorá bola prevesená cez operadlo. Teória o mikine a dvoch osobách v nej sa naplnila a bola oveľa príjemnejšia ako som si predstavovala. Franky mal dlane na mojej bokoch a ja svoje ruky okolo jeho krku.
-Chýba nám hudba,- poznamenala som, no v tom Franky začal spievať. Pohybovali sme sa pomaly, no o to krajšie to bolo. Jeho dlane sa však zošuchli na môj zadok.
-Hej, vyššie tie ruky,- povedala som mu.
-Prepáč,- usmial sa šibalsky.
-Na budúce nech sa to nestane,-
Po chvíli jeho ruky opäť spočívali na mojom zadku.
-Asi ťa budem musieť potrestať,- povedala som uštipačne.
-Vedel by som o jednom spôsobe trestu,- oblizol si pery.
-Nehovor. A akom?- poddala som sa.
Franky mi už neodpovedal slovami. Naše pery sa spojili a Franky ma žiadostivo bozkával.
-Teraz neviem, že kto koho trestá,- zašepkala som.
-Ja by som ťa potrestal prísnejšie,- žmurkol na mňa.
-Mňa? A za čo?- spýtala som sa ho.
-Za to, že ma už nebozkávaš,- povedal vážne.
-Aký trest si zaslúžim, vaša výsosť?- spýtala som sa kajúcne.
-Myslím si, že hodina bozkávania bude dostatočné odčinenie,- znovu priložil svoje pery ku mojim a ja som neodporovala.

Na druhý deň sme šli zase na nejaké podujatie, no tento krát tam Franky nebol. Poobede sme sa túlali po meste a skončili sme v nejakom podniku. Domov sme s Antje prišli okolo pol dvanástej. Kurt ešte pozeral telku, tak som si prisadla k nemu.
-Ako bolo?- spýtal sa ma a ponúkol ma chipsami.
-Ale celkom fajn, len som uťahaná ako kôň,- vzdychla som si,- asi pôjdem spať,- zívla som.
-Mala by si si oddýchnuť, lebo zajtra je u Zieglerovcov znovu žúrka,-
-Zase? Nežúrujú dáko často?- spýtala som sa.
-Ale ani nie,- zasmial sa Kurt.
-Okej, idem ja teda do postele,- postavila som sa a vybrala som sa smerom ku schodom.
-Volal inak Frank,- zakričal za mnou ešte.
-A čo chcel?- otočila som sa.
-Že či si doma, ale povedal som mu, že dnes oslavuješ v meste a spoznávaš jeho krásy,- usmial sa.
-Aha, no okej,- vzdychla som si.
-Ale volal asi 6 krát,- povedal ešte.
V duchu som sa usmiala. – Dobrú,-

 Blog

23 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu