-Ahoj,- usmiala som sa.
-Vyzeráš super,- povedal mi a vošli sme dnu.
-Kde je Antje?- spýtal sa ma keď som poďakovala.
-Ešte doma,- odpovedal Kurt ale pobral sa ku stolíku kde bola zhŕknutá väčšia skupinka.
-Fajn, tak idem pre ňu,- povedal T:mo.
-T:mo? Nevieš kde je Franky?- spýtala som sa ho ešte, keď otváral dvere.
-Hmm, neviem.. skús ho pohľadať v dome. Niekde tu určite bude,- ponáhľal sa.
-Tak vďaka,- vzdychla som si.
Začala som sa predierať cez ostatných zabávajúcich sa Nemcov. Po chvíli som uvidela nejakú známu tvár. Bol to chalan s dlhšími čiernymi vlasmi. Gitarista zo skupiny, jasné! Namierila som si to k nemu.
-Prepáč, ale nevieš kde je Franky?- spýtala som sa ho.
-Frank? Neviem, ale videl som ho vzadu naposledy,- ukázal smerom ku záhrade.
-Aha, vďaka,- pobrala som sa zase na opačnú stranu.
Vošla som do záhrady, v ktorej som strávila najromantickejší zážitok môjho teenagerského života. Zbadala som tam dvojicu sediacu v objatí, ako pozerá na oblohu. Franky spieval nejakú anglickú pomalú baladu, zatiaľ čo dievča po jeho boku malo hlavu zloženú na jeho pleci. Začali sa mi strácať pred očami. Doriti aj so slzami! Nedbalo som si prešla rukou po načierno olinkovaných očiach. Nebudem predsa revať kvôli Nemcovi, ktorý ma silno namotal. Kvôli tomu nádhernému Nemcovi s tými neskutočnými modrými očami, s ktorým sa aj tak budem musieť za týždeň rozlúčiť.
-Sue, tak tu si,- zjavil sa za mnou Kurt.
Frank ihneď prestal pospevovať a otočil sa smerom ku dverám, pred ktorými sme spolu s Kurtom stáli.
-Áno, tu som,- zotrela som si z líc ďalšie slzy, ktoré mi začali tiecť geometrickým radom, keď som zbadala tú anjelsky krásnu tvár, o ktorej sa mi už aj snívalo.
-Si v pohode?- spýtal sa ma Kurt.
-Necítim sa naj. Idem k vám domov, okej?-
-Jasné, nechceš odprevadiť?- navrhol starostlivo.
Ja som stále pozerala na Frankyho, ktorý iba sedel na zemi a na nič sa nezmohol.
-Zvládnem to, dík,- otočila som sa, keď sa konečne ozval aj Frank.
-Sue,- povedal polohlasne, takže som sa mohla tváriť, že som ho nepočula, a predierala som sa dnu.
-Sue! Poč...- zatresla som za sebou dvere a naprieč izbou som šla ku vchodovým dverám. Keď som vyšla na ulicu, za pár sekúnd vybehol za mnou aj Frank.
-Počkaj ma, prosím, Sue. Ja ti to vysvetlím,- stál už predomnou, tak som zastala.
-Nie, Frank, nechcem nič počuť. Daj mi, prosím ťa, pokoj. Prosím,- pozrela som mu do očí.
-Ale...- začal, no skočila som mu do reči.
-Prosím, aspoň dnes,- obišla som ho.
Sklonil hlavu.
-Dobrú noc, zajtra si to užite v Berlíne,- povedal ešte potichu.
Otočila som sa a chcela som ho objať, no potom som ruky spustila dolu.
-Dobrú noc,- zlomil sa mi hlas.
Blog
Komentuj
12 komentov k blogu
1
jaro1991
12. 6.júna 2010 16:48
hajzel...
3
Táto časť sa mi nenormálne páči! Hlavne časť:
"Nebudem predsa revať kvôli Nemcovi, ktorý ma silno namotal. Kvôli tomu nádhernému Nemcovi s tými neskutočnými modrými očami, s ktorým sa aj tak budem musieť za týždeň rozlúčiť."
"Nebudem predsa revať kvôli Nemcovi, ktorý ma silno namotal. Kvôli tomu nádhernému Nemcovi s tými neskutočnými modrými očami, s ktorým sa aj tak budem musieť za týždeň rozlúčiť."
Napíš svoj komentár