*po roku*
-Som tučná,- povedala som, keď sme spolu sedeli na lavičke v parku. Bolo príjemne teplúčko, lebo bol august.
-Nie si,- odporoval mi.
-Ale som,- prešla som si rukou po bruchu.
-Nie si,- naklonil sa ku mne a pobozkal ma jemne na líce.
-Pozri sa, veď vyzerám ako balón!- protestovala som.
-Si nádherná,- tentoraz mi na bruško siahol on.
-To hovoríš len preto, aby som sa nenaštvala. Keby si mohol, hneď by si zdrhol,- vzdorovito som naňho pozrela.
Xavier, ako vždy dokonalo upravený, na mňa pobavene pozrel a pokrútil hlavou.
-Vidíš to?- chytil ma za ruku a zdvihol mi ju pred oči. Na prstoch sa nám obom leskli strieborné obrúčky.
-Si nádherná a si len moja. Prepáč. Si nádherná a STE len moji,- uškrnul sa.
-Keby som...- chcela som protestovať, že keby som vedela, ako budem vyzerať, brala by som tabletky a nepristúpila by som na svadobnú noc „naostro“, lenže Xavier na mňa karhavo pozrel, tak som zmĺkla.
Budúci otec môjho malého prekypoval šťastím a chválil sa tým, kde len mohol. Vzorne sa o mňa staral a hoci to niekedy bral až príliš vážne, nechcela som mu kaziť radosť. Bol ako malé decko, sotva sa mi chcelo veriť, že on sa bude o nás dvoch starať. Pardón, troch. Zabudla som na ten parazitický uzlík šťastia, čo som už 7 mesiacov nosila pod srdcom.
-Keby...-
-Ticho, pani Danková. Žiadne keby,- zmäkol a znovu sa ku mne naklonil.
-Keby sme aspoň pár mesiacov počkali,- povedala som, zatiaľ čo on ma bozkával.
-Na čo si chcela čakať? Takto ich viacej stihneme,-
-Aspoň po maturách,- zavrela som oči, lebo ma bozkával na krk a musela som sa sústrediť.
-Veď maturu už máš,- zdvihol obočie.
-Lebo si mi ju kúpil,- zdvihla som obočie aj ja.
-Peniaze sú na to, aby sa využívali, kým ich máme,- už veľakrát sme túto tému rozoberali, takže ho to už nevzrušovalo.
Prvýkrát, keď som mu to nadhodila, šalel od zúrivosti a dva dni sme sa nerozprávali. Pravda, najprv som zúrila ja, keď som to zistila.
-Ale bolo to nefér,-
-Geri,- pozrel na mňa tými nádhernými očami, ktorými ma spaľoval a ja som cítila ako mi do líc stúpa červeň.
-Zavi,-
-Geri,-
-Zavi,-
-Milujem ťa,- nežne sa usmial.
-Aj ja teba,-
-Prečo sa hádame?-
-Baví ma to,- zasmiala som sa a on ma pozoroval.
-Čo je?- spýtala som sa ho.
-Myslím si, že ten malý bude mať úžasnú mamu,- znovu položil ruky na moje bruško.
Toto robil v poslednej dobe dosť často. Vlastne už od začiatku, odkedy som mu to oznámila. To mrňa nemalo ešte ani jeden centimeter a on sa s ním už rozprával.
-Ja si zas myslím, že Christopher bude mať skvelého aj otca,-
-Budeme tými najlepšími rodičmi na svete,- pobozkal ma.
Ja som to vedela už dávno. Nikdy som nesnívala o nikom inom, len o Xavierovi. Zaberal môj životný priestor od toho septembrového rána, keď mi povedal „Ahoj“. A to som už nechcela zmeniť. Xavier bol aj bude to najlepšie, čo ma v živote stretlo.
Blog
23 komentov k blogu
1
bonita
25. 4.apríla 2010 10:53
bodaj by to všetko bolo možné i v reálnom živote
10
ja by som tento pribeh bral aj do realu mojho realu
aj ked sa mi to mozno trochu plni nebolo to sice v autobuse ale v skole na chodbe ale newa
fakt krasne Zuzi len mi je luto ze to skoncilo :/
aj ked sa mi to mozno trochu plni nebolo to sice v autobuse ale v skole na chodbe ale newa
fakt krasne Zuzi len mi je luto ze to skoncilo :/
14
Ahoj precitala som cely pribeh za 1 den od 1.-100. diel.. a som zvedava co dalsie napises
15
Super si to ukončila Každopádne mi bude za AP asi dosť smutno..
Ale práve som sa rozhodla, že si idem prečítať úplne prvý diel... To som zvedavá, ako to budem vnímať teraz, po poslednom
Ale práve som sa rozhodla, že si idem prečítať úplne prvý diel... To som zvedavá, ako to budem vnímať teraz, po poslednom
16
naozaj h8u začať to čítať odznova to by bol úplne iný zážitok ako všetko, čo sa číta po druhý raz...
ale chcela som povedať, že toto je NAOZAJ najkrašia časť zo všetkých. Už sa teším aj ja, keď budem v takej situácii s mojím anjelikom...
ale chcela som povedať, že toto je NAOZAJ najkrašia časť zo všetkých. Už sa teším aj ja, keď budem v takej situácii s mojím anjelikom...
17
@bonita @romika @sleepwalker9 @bibla @mucinka5999 @avatar15 @jaro1991 @tinka246 @sapphyre @singourney @h8u @ixka @pukynka_15 @deadmemories @nena52 @millie @anjeliceq @ady2134 @anussqqa @natalinqa @ena233 @vivien177 @zuzushiq + všetci ostatní, ktorí môj príbeh čítali: ĎAKUJEM, písala som to pre vás, takže sa vám chcem ešte raz poďakovať, že ste ma podporovali, či už komentármi, alebo hviezdičkami. Budem písať aj ďalej, takže nemajte strach
21
Krásny Happy End... fakt aj ja sa pridávam k vete
-Keby toto bolo možmé aj v reálnom svete.-
sTRAšNE je to kŕasne.
A nechystáš sa to vidať?... ako knižku ?
-Keby toto bolo možmé aj v reálnom svete.-
sTRAšNE je to kŕasne.
A nechystáš sa to vidať?... ako knižku ?
22
kráásne....precitala som to vsetko dnes a uplne super...máš fakt talent to sa musí uznať kľudne by s toho mohla byt dalsia kniha
23
perfektné Autobusového princa som objavila dnes ráno asi o deviatej, a prečítala som to na jeden hlt. Bola by to skvelá kniha
..niekedy mi je až ľúto, ako rýchlo čítam
..niekedy mi je až ľúto, ako rýchlo čítam
Napíš svoj komentár
- 1 Tomasveres: Motivácia je nezmysel
- 2 Hovado: Opäť som späť
- 3 Protiuder22: Oheň
- 4 Hovado: Zopár myšlienok
- 5 Hovado: Prečo ľudia kričia
- 1 Soyastream: Októbrová
- 2 Mahmut: Kritický pohľad na Halloween a sprievody strašidiel
- 3 Dezolat: Pribehova hra o susedskej vojne. chatgpt. na pokracovanie.
- 4 Soyastream: Novembrová
- 5 Mahmut: O tých, ktorí na zemi zostanú a tých, ktorí z nej musia odísť
- 6 Mahmut: O čítaní z oblakov a o premenách foriem Pravdy
- 7 Dezolat: Test hrania textovej hry s AI friends & Fables
- 8 Tomasveres: Motivácia je nezmysel
- 9 Hovado: Opäť som späť
- 10 Protiuder22: Oheň
- BIRDZ
- Zuzulka98711
- Blog
- Autobusový princ 100. diel