Autobusový princ 11. diel

-Ahoj, - zadychčaná som prišla ku Xavierovi.
-Čauko, - usmial sa.
-Sorry, ale nemohla som zohnať výťah, - povedala som na ospravedlnenie, lebo som meškala pár minút.
-Nevadí. Máme ešte aj tak pol hodinu čas, - pohli sme sa.
-A kam to ideme? Mimochodom, - spýtala som sa.
-Na Twilight do kina, - odpovedal mi Xavier.
-Čo? Ale ja nemám dosť peňazí, - zastala som.
-Ja ťa pozývam. Ako odškodné za včerajší večer, - kráčal Zavi ďalej.
-Aha, no dobre, - dobehla som ho.
-Som rád, že si neutiekla ako včera, - zavtipkoval Zavi, keď sme stáli, lebo na semafore svietila červená.
-Ha ha, vtipné, - poznamenala som.
-Myslel som si, že Konráda v tej chvíli zabijem, -
-A prečo si teda neutekal za mnou keď sme už pri tom? Keď ti na mne tak strááášne záleží? - vyrývala som.
-Ja by som, ale ty si mi tam nenechala črievičku... v tvojom prípade jednu čínu, - zasvietila zelená a my sme prešli na druhú stranu.
-A čo som ja princezná? -
-A ja tvoj autobusový princ, zabudla si? - podpichol ma.
-Hej, hej, - vzdychla som si.
-Neznelo to dáko nadšene, - poznamenal Xavier, - Ak tu nechceš byť tak ja to pochopím, - zatváril sa sklamane.
-Nie nie. Som rada, že som tu s tebou, - chytila som ho za ruku.
Na Xavierovej tvári sa objavil úsmev.

-Neviem, čo si na ňom videla, - povedal Zavi, keď skončil film a my sme stáli pred intrákom. Našťastie tam nik nebol, a my sme si vychutnávali samotu.
-Veď bol taký zlatý, - zasmiala som sa.
-Ale nemusela si naňho tak čumieť. To ja som ťa pozval do kina. A na mňa si sa nepozrela ani raz, - namrzene povedal Xavier.
-Však to bol len herec. A navyše k tebe sa môžem priblížiť, - stáli sme oproti sebe a ja som sa začala k nemu približovať.
-A tiež ťa môžem chytiť za ruku...- hovorila som potichu a preplietla som si jeho prsty so svojimi.
Videla som len jeho oči, od ktorých sa odrážalo svetlo, cítila teplo, vdychovala vôňu a držala som ho za ruky. Pritiahol si ma ešte viac k sebe. Stačilo tak málo ...
-Xavier? - vo vzduchu sa mihli blond vlasy.
-Monika? Ehm, - prekvapene sa spýtal Zavi.
-Čo ty tu? - spýtala sa ho. Očividne sa nechystala odísť.
-No tak práve som sa lúčil, kým ... , - povedal nahnevane.
-Ty chodíš s Maťkovou frajerkou? - usmiala sa na mňa naivne.
-Ja nechodím s Konrádom, - bránila som sa.
-Ona chodí so mnou, - povedal Xavier a pritiahol si ma, lebo sme automaticky od seba odstúpili, keď sa pri nás zjavila.
-Ona? S tebou? -
-Áno, máš s tým problém bárbi? - pristúpila som na Xavierovu hru a objala som ho.
-Nie, - zaklipkala mihalnicami.
-Takže preto sme dnes nemohli ísť spolu von? - táto otázka pokazila všetko pekné, čo som v ten večer zažila a cítila.
-My sme mali ísť von? - snažil sa to Zavi zahovoriť.
-Včera si mi to predsa sľúbil, - povedala Monika.
-No tak máš smolu. Dnes je von so mnou. Zapíš sa do poradovníka a nekaz mi to, díky, - povedala som chladne.
Monika len otvorila ústa, no potom ich zavrela, otočila sa a odkráčala.
-Geri? - opatrne sa ma Xavier opýtal, lebo vycítil, že niečo nie je v poriadku.
-Dobrú noc, Xavier, - povedala som neutrálne a vymanila som sa z jeho objatia.
-Geri! - no ja som sa ani neobzrela a vošla som na intrák.

-Môžem? - vošiel niekto ku mne do výťahu.
-No jasné, - súhlasila som a potom som spoznala Erika.
-Dnes neplačeš, to je dobré, - povedal a pritiahol k sebe dvere.
-Nie, dnes zúrim, - zasmiala som sa a stlačila som dvojku.
-Tak mám šťastie, že idem len na druhé, -
-No možno áno, - usmiala som sa, - ale ty by si sa určite ubránil, - zahľadela som sa na jeho ruky, - keby si chcel, -
-Keby som chcel... ale ja by som sa rád zveril do tvojich rúk a vydal sa ti na milosť a nemilosť, -
-No snáď niekedy by som ťa mohla zneužiť, - usmiala som sa opäť.
-Tak potom bývam na 223, keby niečo, - žmurkol na mňa a vystúpil z výťahu.
-Zapíšem si to niekam, - zakývala som mu a stlačila som sedmičku.
Na trojke ma však niekto zastavil. A ten niekto bol Sonnenschein.
-Oh, ahoj, - ostal stáť s otvorenými dverami.
-Čau čau, - usmiala som sa, - kam to bude? -
-Vlastne som chcel ísť za tebou, - povedal a vstúpil dnu.
-A čo by si potreboval? - spýtala som sa so záujmom.
-Nepôjdeme teda zajtra von? - stlačil sedmičku a výťah sa dal zase do pohybu.
-Zajtra? No.. môžeme... ako chceš... nemám nič na pláne, - spomenula som si na Zaviho a Moniku ako sa spolu objímajú.
-Ó, fajn. Ta budem rád. Mimochodom, volám sa Rišo, - vystrel ku mne ruku.
-Ja som Geri, - podala som mu svoju ruku a potriasla som ňou.
-Zaujímavé meno, Geri, -
-Ani nie, - povedala som, - vždy som sa chcela volať Daniela.
-Daniel je veľa, ale Geri poznám teraz len jedinú. Takže podľa mňa v pohode. Pekné meno, -
Zastali sme na našom poschodí. Otvorila som dvere a uvidela som pred nami chalanov, ktorí boli u nás na izbe.
-Čaute, - pozdravila som ich.
„Ako keby som dnes nestretla dosť chalanov, “ vzdychla som si.
-Ahoj, - pozdravili sa mi. Potom sa pozreli na Sonnenscheina.
-Čau, Rišo, - pozdravil ho Treska.
-Čaute, - kývol Rišo hlavou.
-Balíš nesprávnu kamoš. Toto je zakázané zboží, - postavil sa Treska predo mňa.
-Prečo? Rezervoval si si ju? -
-Omrzela ťa Dianka? -
-Neviem, kto teraz s ňou paktuje, -
-Hovorím ti, že dáš Geri pokoj. Chápeš? -
-Lebo čo? Zavoláš si na mňa kamošov a keď pôjdem sám tak ma zbijete? -
-Haló! Aj ja som tu! - zapojila som sa do očividne nie veľmi priateľskej debaty.
-Choď do izby Geri, - povedal mi Treska.
-Čo? ! - pozrela som sa naňho.
-Ty si môj otec alebo čo? Ani sa nepoznáme, takže ty mi nič nebudeš hovoriť, - rozčertila som sa.
-Jediný, kto by mal ísť do svojej izby ste vy. Akože sorry, ale dnes som toho zažila až-až. A nemám chuť počúvať niekoho, kto mi bude hovoriť čo mám robiť. A už vonkoncom to nebude chlap! Dobrú noc a ak sa ti to nepáči, - buchla som Treskovi do hrude, -máš proste smolu. Ak sa ti aj náhodou páčim, tak si to mal dať najavo inak, nie sa hrať na môjho SBS-kára! Ale veď ja ani neviem ako sa vlastne voláš. To mi je jedno aj tak, takže si šetri vzduch a zatvor za sebou dvere vo výťahu. Vďaka, - otočila som sa, že odídem, no potom som si spomenula na Sonnenscheina, a tak som mu ešte povedala:
-Zajtra sa teda uvidíme okej? Príď pre mňa okolo siedmej. Budem u seba na izbe, - potom sa už pobrala za Lenkou.

 Vymyslený príbeh

10 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu