-Bré ráno, princezná, - vedľa mňa stál Xavier.
-Bré, ty rytier, - zasmiala som sa.
-Ako si sa vyspala? -
-S kým teraz? -
-Tak ja neviem s kým spávaš, - rozhodil Zavi rukami.
-Kto platí, - povedala som ledabolo.
-Hmmm, zaujímavé. Chcem sa informovať. Kde, kedy a za koľko? -
-Na intráku. A pre teba to bude grátis, lebo si mi sympatický. Po desiatej ťa očakávam, - žmurkla som naňho.
-Koľko výhod má človek, keď je sexy, -
-Nemáš už vystúpiť? - začudovala som sa, lebo sme stáli na jeho zastávke a Zavi ostal sedieť.
-Prestúpil som na inú školu, -
-Ahá, a dúfam, že na tú, kam chodím ja, - pozrela som sa naňho.
-Ako si vedela? Moje srdce mi krvácalo, keď som nebol s tebou, - chytil sa dramaticky za srdce.
-Ty klamár! Stavím sa, že takto balíš každú babu a máš ich aspoň päť, -
-Ale ja chcem teba, - povedal s vážnym face-om.
-Prečo práve mňa? - zaujímala som sa.
-Lebo fialovo-vlasá mi v zbierke chýbala, - zaškeril sa.
-Ešte v nej nie som, -
-Ale ja ťa dostanem princezná. Nemáme už vystupovať? - spýtal sa.
-Pohni kostrou teda! - súrila som ho.
Ráno nám triedna predstavila nášho nového spolužiaka Xaviera Danka. Potom ako sme ho všetci prvácky zborovo pozdravili ahoj, vybral sa ku mne a sadol si vedľa mňa, nakoľko som sedela sama a poznal ma. Toto jeho „gesto“ spôsobilo v triede veľký šum.
-No tak, utíšte sa. Otvorte si zošity, - povedala triedna Svrčková, taktiež aj naša matikárka.
-Nevedela som, že si primátorov syn, - vyhŕkla som, keď sme šli z obedu.
-Povedal som, že mám zazobaných rodičov, - očividne sa o tom nerád rozprával.
-Ale keby som to vedela, správala by som sa ...-
-Inak? - vybuchol Zavi, - Preto o tom nikomu nevravím. Lebo potom sa všetci pretvarujú a sú zdvorilí. Ale ty si iná. Si taká svojská, super. Proste naj baba akú poznám, - sklopil oči.
-Ďakujem... A prepáč, - zmohla som sa len na to, lebo som ostala vykoľajená jeho úprimnosťou.
-Nie, ty prepáč. Už musím ísť. Čaká ma odvoz, - povedal celý červený.
-Ahoj, - otočil sa a pobral sa k čiernemu džípu.
-Ahoj, teda zajtra, - povedala som mu.
-Haló, príjem. Tu je Mery Kelly Abberline-ová, - ozvala sa Lenka večer, keď sme ležali už v posteliach.
-Dovolali ste sa do odkazovej schránky Frau Sonnenschein. Po zaznení tónu zanechajte odkaz. Píííp, -
-Ty si trúba, - začala sa Lenka smiať.
-Ty buď radšej ticho, ty mikrovlnka, - pridala som sa.
-Rozmýšľala som, -
-Váu, ty vieš aj rozmýšľať, - otvorila Lenka ústa.
-No hej, ale bolí z toho hlava, - pošúchala som si čelo.
-Dobre, že si ma varovala. A o čom si rozmýšľala? -
-O Xavierovi, - odvetila som.
-Zas? - prevrátila Lenka oči.
-Hej. Prestúpil k nám na školu. A aby toho nebolo málom, je to aj primátorov syn, -
-No zbohom, - zhasla Lenka lampu a izba sa ponorila do tmy.
-No veru, - zavrela som oči.
-Bré ráno, princezná, - vedľa mňa stál opäť Xavier.
-Serus. Chceš si prisadnúť? - spýtala som sa.
-Neviem či som hodný vašej spoločnosti, -
-Si hodný mi čistiť topánky, ale teraz si môžeš prisadnúť ku mne, -
-Ďakujem, ste ku mne veľmi milá, - uklonil sa, a keď som sa posunula sadol si vedľa mňa.
-Ako si sa vyspal? -
-Zle. Chýbala si mi v posteli, - poškrabal sa Zavi na hlave.
-Povedala som ti predsa, že po desiatej ťa čakám. To, že si neprišiel je tvoja chyba, -
-Táto dnešná mládež, - pokrútila hlavou staršia pani, čo si zastala vedľa nás.
-Dobré ráno teta, chcete si sadnúť? - povedal Xavier a postavil sa, aby jej uvoľnil miesto.
-Nie, - podráždene odvetila a posunula sa viac do zadu.
-Veď som sa jej slušne opýtal, - pozrel na mňa zúfalými očami.
-To som urobila asi ja. Vyzerám tak... Nedôveryhodne. To tie vlasy, -
-Tvoje vlasy ma priťahujú, -
-A ja, že to je môj zmysel pre humor, - zatvárila som sa urazene.
-Aj ten. Ty si celá taká sexy. Magnet normálne, -
-Stále ma nemáš v zbierke, - vyplazila som mu jazyk.- Pohni vystupujeme, -
Vymyslený príbeh
Komentuj
7 komentov k blogu
1
chiflada
24. 2.febuára 2009 01:07
dobré
Napíš svoj komentár