Autobusový princ 20. diel

Celý týždeň som nerobila nič iné len ležala pred telkou, napchávala sa a občas pomohla starkej. Pomedzi to nič nerobenie som, pravdaže, myslela na Xaviera, ktorý mi každý večer napísal „Dobru noc, lasko“ a každé ráno „Dobre ranko, princezna“. Ja som zvyčajne len odzvonila, čo ho vytáčalo od zlosti. A tak sa vo štvrtok poobede zjavil pred starkiným panelákom. Len čo som vyšla, vrhol sa na mňa, akoby sme sa nevideli 10 rokov.
-Čo sa deje? - spýtala som sa ho, keď som sa vyslobodila z jeho objatia.
-V nedeľu odchádzam, tak som ťa chcel vidieť, - povedal.
-V nedeľu? Ale dnes je štvrtok, - povedala som nechápavo.
-No to sú len štyri dni. A ty si aj tak preč, -
-A ako si vedel, kde býva moja starká? - spýtala som sa na ďalšiu vec, čo mi nešla do hlavy.
-Lenka mi povedala, -
-Ty si bol za ňou? -
-Áno. A pozdravuje ťa. Už je jej lepšie. A ten Tomáš je stále pri nej, takže sa uzdravuje zvlášť rýchlo, - zasmial sa potmehúdsky.
-A nevieš kedy by ju mali pustiť? -
-Tak to neviem teda, ale myslím si, že čoskoro, - dal mi pusu.
-Čo budeme robiť? - spýtal sa ma.
-Neviem. Tu sa dokopy nedá robiť nič. Preto to tu mám tak rada, - zasmiala som sa.
-Po ceste som videl krásnu lúku...- povedal.
-Nevedela som, že si až taký romantik, - podotkla som.
-Ešte veľa vecí o mne nevieš, - dal mi zas pusu a zašepkal do ucha:
-A videl som tam aj veľkú kopu sena, -
-Ešte si nevidel kopu sena, ty mestské vyvolené dieťa? -
-Bol by som rád keby si mi ju ukázala, -
-Čo? Tú kopu sena? - zasmiala som sa.
-Čo len chceš, - uškrnul sa Zavi.


Nakoniec sme teda skončili v tej veľkej kope sena.
Ležali sme vedľa seba a prsty sme mali prepletené. V tom sa Xavier zodvihol a posadil obkročmo na mňa.
-Čo sa deje? - spýtala som sa.
-Tento krát sa strany obrátili. Budem týrať ja teba, - usmial sa a oči mu svietili.
-A mám aj kričať? - opýtala som sa s hraným zúfalstvom.
-Nepomôže ti to, - povedal a sklonil sa nado mňa.

 Vymyslený príbeh

9 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu