Chytil mi ruky a dal ich nad hlavu. Ochotne som spolupracovala. Naše pery sa spojili a Zaviho ruky klesali nižšie a nižšie, až sa mi dostali pod tričko. Perami sa presunul na krk a tričko mi začal vyhŕňať nahor. Nakoniec mi ho prevliekol cez hlavu a vrhol na mňa lačný pohľad. Teraz som nevedela, že kto koho týra...

Dal mi bozk na brucho a presúval sa opäť hore. Jeho horúce ruky spočívali na mojich bokoch a pomaly sa dostávali k zapínaniu mojej podprsenky. Tam som sa už musela brániť. Prevrátila som ho na chrbát, čiže tento krát som sedela ja na ňom.

Spacifikovala som ho rovnako ako on mňa a na počudovanie neprotestoval. Pomaly, tak ako on mne, aj ja som jemu vyzliekla tričko a kochala sa na jeho vypracovanom tele, ktoré patrilo iba mne. Lenže on to už nevydržal a ja som zas skončila na chrbte. Už to nebolo pomalé nevinné hranie, ale nabralo to rýchlosť. Dostával sa k nohaviciam... keď mi začal zvoniť mobil.
-Počkaj, - povedala som mu, lenže on pokračoval ďalej.
-Zavi, čo keď je to niečo súrne? -
-Kašli na to, - pošepkal mi.
-Nemôžem. Čo keď je to starká? Nič som jej nepovedala a susedia jej isto zvestovali, že nejaký chlapec sa na mňa vrhol pred vchodom a ja som odišla s ním, - lenže on sa stále venoval môjmu krku a rozopínal nohavice.
-Nevšímaj si to, -
-Zavi...- zastenala som, lebo sa mu podarilo rozpnúť mi nohavice.
-Zavi...- povedala som ešte raz a tento raz prestal.
Zvalil sa na chrbát aby som si z vrecka mohla vybrať mobil. Bola to starká. Ubezpečila som ju, že mi nič nie je a že ma prišiel pozrieť kamarát.
-Ešte neviem kedy prídem. Dobre... Čauko, - zložila som.
-Vybavené? - spýtal sa Zavi.
-Áno...- odpovedala som a Xavier sa zase venoval mojim teraz už rozopnutým nohaviciam.
I tento krát nás vyrušil mobil, no jeho. Ihneď prestal.
-Do riti, to je môj otec. Sľúbil som mu, že prídem o pol piatej domov, lebo sme mali niekam ísť, -

Zatiaľ čo on telefonoval, ja som si zapla nohavice a obliekla tričko. Oprela som sa o lakte a pozorovala moje zlatíčko. Rozmýšľala som, že čo by sa stalo, keby nám nezačali zvoniť mobily. Zrejme by som ho nevedela zastaviť, alebo možno, nechcela zastaviť.

-Nad čím rozmýšľaš? - spýtal sa ma keď dovolal.
-Že čo by sa stalo, kebyže niet narušiteľov, - posadila som sa a chytila mu tričko, ktoré si chcel obliecť.
-Zrejme by som sa už neovládol, - povedal s previnilým úsmevom.
-Predpokladám, že by som nebola tvoja prvá, - ešte stále som mu držala tričko.
Xavier sa zasmial.
-Nikdy som sa nedostal ďalej ako dnes. Nikdy som sa nechcel dostať ďalej ako dnes. A nikdy som netúžil dostať sa ďalej, tak ako dnes, - povedal.
-Môžem si už obliecť tričko? -
-Tebe by mali zakázať nosiť tričko, - pustila som mu ho.
-A to by si zvládala, tie vražedné pohľady? -
-No jasné, - nemohla som od neho odtrhnúť oči, lebo stále bol polonahý, - lebo by som vedela, že si len môj, -
-Len aby si mi nespyšnela, princezná, - obliekol si ho a ja som sa mu pozrela konečne do očí.
Prekypoval šťastím aj keď to dopadlo tak, ako to dopadlo.
-Čo chcel otecko? - spýtala som sa ho.
-Presne to, čo som si aj myslel. Musím sa už vrátiť. Bože, tak rád by som tu ostal, - ľahol si opäť do sena, ktoré bolo vyležané od našich „hrátok“.
-Ale nehovor. Primátorov syn v kope sena. Vieš aký by to bol kompromitujúci príbeh? -
-To by si mi spravila? - zodvihol sa.
Uškrnula som sa.
-No počkaj, - začal ma naháňať.
Chytil ma za pás a pritiahol k sebe.
-Pochyboval som, že by som ťa mohol ľúbiť viac ako som ťa, no po dneskajšku mám oveľa väčší strach z toho, že by som ťa stratil, ako kedykoľvek predtým, -
-Kým nevyvedieš nejakú blbosť, - chytila som mu tvár do dlaní.
-Sľubujem, že sa budem snažiť byť ti čo najlepším chlapom, - uškrnul sa.
-No aj ty mi musíš niečo sľúbiť, -
-Čo také? - spýtala som sa ho.
-Sľúb mi, že čokoľvek z mojej minulosti budeš brať s rezervou. Okej? -
-Dobre, ale nie že sa dozviem, že máš niekde decko, -
Xavier si zahryzol do spodnej pery.
-Xavier! - vyvalila som oči.
-Budem si na dovolenke dávať pozor, - sľúbil mi.
-Xavier Danko! - tresla som ho päsťou, no on sa len začal smiať.
-Poďme, lebo zmeškám vlak a otec ma neprizabije ale rovno zabije, -

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
rombusa  29. 7. 2009 22:37
och dievca zlatééé ja tie tvoje príbehy zeriem....normalne som zavisla na pokracovaniach takze drzim palce...mas talent
 fotka
sleepwalker9  29. 7. 2009 22:44
A ja sa pridávam k tej závislosti
 fotka
zuzulka98711  29. 7. 2009 22:50
ooo veľká vďaka dievčence
 fotka
tinka246  29. 7. 2009 23:43
anooo aj ja sa pripajaaam
 fotka
bibla  30. 7. 2009 09:51
jj ja súhlasím zo všetkým čo už povedali a pripájam,že teraz už nemôžeš skončiť čo som veľmi rada držím palce papa
 fotka
wampirekiss  30. 7. 2009 19:54
aj ja súhlasím tiež som už závislá rýchlo napíš dalšiu čast,neviem sa už dočkat!
 fotka
lenikdiablik  30. 7. 2009 21:17
hmm......vieš že táto časť bola pre mňa nehoráznym sklamaním? teším sa na katedru
 fotka
jimmycrow  23. 9. 2009 20:08
Teraz povyšujem túto časť na najlepšiu, čo som čítal Sakra, malo to energiu, len škoda tých mobilov
 fotka
lilusiq888  2. 12. 2010 21:31
presne tie mobili o boli dodrbali.Začala som to citat iba nedavno takze som iba tu ale je to take super ze sa urcire rychlo dobehnem vsetkych
10 
 fotka
danjelka  27. 12. 2010 13:26
Som v koncoch.. V tej scéne v kope sena som sa strašne našla.. a na počudovanie nás tiež vyrušil telefon.. až na to, že to skončilo práve tým telefonátom KATASTROFICKY!



Píšeš perfektne.. fakt..
11 
 fotka
nesii  15. 1. 2011 22:42
aj ja sa pripájam
Napíš svoj komentár