Dni ubiehali relatívne rýchlo i keď bez Xaviera to nebolo ono. Keďže nám v škole naváľali toho až nad hlavu nedostala som sa poriadne ani von. Môj denný režim pozostával z cesty do školy, cesty zo školy, návštevy Billy a učenia sa. Raz sa mi však podarilo dostať von. Chýbať nám mali až traja učitelia v nasledujúci deň a keďže ani na suplovačku nám nemali koho šupnúť, čo bola inak obľúbená činnosť našej pani zástupkyne riadiacej sa heslom: „nikdy nie je dosť vyučovacích hodín“, schystali sme len jednu telesnú a jednu anglinu. V ten večer ma na chodbe pred výťahmi odchytil Erik.

-Ahoj, - pozdravil sa mi.
-Eh...čauko, - prudko som sa otočila k tomu, čo ma pozdravil.
To spôsobilo to, že mi z rúk spadlo zopár vecí z pravidelného (po)večerného nákupu v neďalekom žltom supermarkete.
-Sorry, - povedal Erik a začal zbierať čokoládové tyčinky a sáčkové polievky.
-Nie, ty sorry, som nešikovná, - povedala som mu.
-Kam ti to mám vopchať? - zdvihol sa a pozrel na mňa s vifonkou v pravej ruke.
-Len sem navrch. Díky, - usmiala som sa.
Erik ich opatrne položil na labilnú kôpku a privolal výťah.
-Ako v škole? - spýtal sa po chvíli.
-Ale, tak dá sa. Pán Boh je ku mne milostivý, takže dopustil to, že nám odpadla zajtra prvá hodina, -
-Počuj a máš sa veľa učiť? - otvoril mi dvere prichodiaceho výťahu.
-Nie, len matiku. Prečo? - spýtavo som sa naňho pozrela.
-Že či by si dnes nešla... no... von, - pozeral si na nohy.
-Aha, no ale hej. Koniec koncov som ti o sľúbila. A hádam ťa nenechám prísť o stovku, -
-Čo tam po stovke, - mávol rukou.
-Kiež by som to mohla povedať aj ja, - zasmiala som sa.
Zastali sme na druhom.
-Tak o koľkej? -
-O pol ôsmej sa ti dá? - opýtal sa.
-Hej, no jasné, - súhlasila som.
-Tak prídem pre teba, - spokojne sa Erik usmial a vyšiel z výťahu.
-Maj sa zatiaľ, -
-Bye bye, - horkoťažko som stisla sedmičku a vyviezla sa do svojho kráľovstva.


-Erik? Musím ti niečo povedať, -
-Áno? -
-Vieš...no ja som zadaná...-
-Aha... no veď v pohode... veď je to len priateľské stretnutie, či nie?
-Ja len tak....fakt je to v pohode? -
-Áno, jasné....aj tak som to vedel...-
-Čo? Že som zadaná? -
-Že by si so mnou nechodila, -
-To je už jedno keď si zadaná, nie? -
-Nie. Vieš, lebo si fajn chalan. Tak som ti chcela navrhnúť priateľstvo... ak by si chcel teda ovšem...-
-No jasné, ja budem len rád, -
-Takže kamoši? -
-Kamoši, -

 Vymyslený príbeh
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
sleepwalker9  1. 8. 2009 23:48
Sa mi to zdá ako keby kusa nedokončené Ved už je veľa hodín
2 
fotka
bibla  2. 8. 2009 12:20
ale č dobré je t len tak ďalej
Napíš svoj komentár