Autobusový princ 3. diel

Sorry, že to trvalo "trošku" dlhšie


Keď sme vstúpili do triedy všetci na nás zízali.
-Ešte ste si neotvorili ústa, - poznamenala som a pobrala som sa k poslednej lavici.
-No tak to teda čumím, - povedal Xavier a vybaľoval si anglinu.
-Prečo? Pohodka, - uškrnula som sa. – Máš úlohu z fyziky? Daj mi ju odpísať, -

-Tu máš, - vytiahol z tašky zošit, - ale zadara to nebude, -
-Nemám ti čo ponúknuť, ja, chudobná deva, -
-Stačí mi telefónne číslo, - vytiahol mobil. (Jéj tiež mal Sony Ericsson )
-Fajn, - nadiktovala som mu číslo a on mi dal svoje.
-Ako si ťa mám uložiť? - spýtal sa ma.
-Úplne najsexy a najlepšia baba aká po tomto svete chodila. Dúfam, že sa ti to tam zmestí, - čumela som do svojho mobilu.
-To „dúfam, že sa ti to tam zmestí“ sa mi tam už nezmestilo, - povedal sklamane a šibol po mne pohľadom.
-Ako si si ma uložila ty? -
-Autobusový princ, -
-Tak už nie čistič topánok? - zaškeril sa.
-To by bol škandál, keby mi to našli v mobile, -
-Aha, no jasné, - Zavi chápavo prikývol hlavou.
-Chcela som najprv „Xavier Danko, primátorov syn, odpíšte si číslo“, ale to neznie tak sexy, - zasmiala som sa.
-To nie. Vlastne si ma ušetrila anonymných vyznaní lásky od všetkých báb v triede, -
-Prečo si myslíš? - spýtala som sa ho so záujmom.
-Nevšimla si si ako všetky po tebe zazerajú? - usmial sa na mňa.
-To bude určite kvôli tebe, - povedala som uštipačne.
-Po mne zas zazerajú chalani, -
-To má byť kompliment? - zasmiala som sa.
-Komplimenty sa ľahko skladajú, keď je to pravda, - pozrel na mňa tými jeho nádherne hnedými očami.
-Myslíš si, že som vadná? -
-Prečo? - prekvapene sa ma Xavier opýtal.
-Ale nič, - vzdychla som si a zohla som sa nad komplikované vzorce.
V tej chvíli sa otvorili dvere do triedy a stála v nich naša učiteľka angličtiny. Mala na sebe svoj typický, zjavne aj obľúbený modrý kostým, kvôli čomu jej prischla prezývka „Výpravkyňa“.
-Zdravím vás, - dofučala k učiteľskému stolu.
-To je kto? - otvoril Xavier ústa.
-Naša anglinárka, - povedala som.
-Ty ju nepoznáš? Jej meno v tomto meste niečo znamená. A aby som nezabudla. Musíš sa jej zdraviť, lebo sa staneš bezcharakterným a môžeme si podať ruky. A ozaj píšeš pekne? - šepkala som mu.
-Ja neviem... že vraj áno...- pozrel na mňa nechápavo. – Čo to má s týmto spoločné? -
-Tak potom si inteligentný- žmurkla som naňho. – A radšej sa nebav s bezcharakternou háveďou ako som ja, - stihla som mu ešte zašepkať, lebo pani učiteľka začala jej obľúbenú memory game s jaj taktiež obľúbeným slovíčkom „ájlišiz“.

Angličtina bola môj najneobľúbenejší predmet. Lenže Xavierova spoločnosť mi aspoň nejako pomáhala pretrpieť odporných 45 minút.
-Dobre a teraz spoznáš školskú parfumériu, - povedala som mu cestou z 525-ky do našej triedy.
-Prosím? - zasmial sa Xavier.
-Čaká nás slovenčina. Teda aj Ema, ktorá sa pravdepodobne každé ráno kúpe v Channel 5. A aby náhodou nesmrdela tak sa ešte Channel 5 nasprejuje, - vysvetlila som mu v skratke.
-Bože za čo ma trestáš? - Xavier zopäl ruky a očami sa pozrel hore.
-Veď máš mňa, - povedala som mu.
-No to je výhra, - poznamenal Zavi.
-Ty si taký drzý chalan, - začala som ho biť.
-Auu, prestaň! - začal sa Xavier brániť.
Šikovne ma chytil za ruky a jedným pohybom mi ich dal za chrbát. Pritlačil ma o stenu, čiže som bola spacifikovaná.
-Pusť ma! - prosila som ho, keď som zistila, že nemám proti nemu ani najmenšiu šancu.
-Nie, nepustím, - počula som ho tesne za sebou a cítila som jeho voňavku.
-Kto ťa to naučil? Bodyguard? - zažartovala som. -No, prosííím, -
-Budeš už dobrá? - spýtal sa ma a otočil ma tvárou k sebe.
-Sľubujem, - pozrela som naňho svojimi sivo zelenými očami orámovanými čiernou ceruzkou a snažila som sa nahodiť čo najnevinnejší pohľad.
-Ty si z tých, - pozrel na mňa vyzývavo.
-No táák, - povedala som a znenazdajky som mu priložila svoje pery na tie jeho.
Zbehlo sa to tak rýchlo. Zovretie povolilo a ja som sa mu vyšmykla. Červená som si predierala cestu do triedy, lebo na chodbe bolo zrazu akosi priveľa ľudí. Keď som vbehla do triedy ihneď som zamierila do mojej poslednej lavice. Za pár sekúnd sa dotackal Xavier. Zrejme bol ešte stále v šoku z tej pusy. Robila som sa, že niečo hľadám v taške.
Sadol si.
-Sorry za toho bodyguarda, - nedalo mi to.
-Neva, - povedal neprítomne.
Takto sme presedeli slovenčinu a zvyšné predmety.

 Vymyslený príbeh

10 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu