Autobusový princ 30. diel

Na druhý deň som sedela opäť sama. Xavier si ticho sadol za mňa. Dokonca sa mi ani neprihovoril. Cez prestávku som vyšla von na chodbu a keď som sa vracala, všimla som sa Xaviera sediaceho na okne. Keď som sa priblížila, zoskočil a vystrel predo mňa ruku.
-Dobre, no tak chodil som s ňou a ona tomu nechce veriť, že milujem teba a medzi mnou a ňou je koniec, - vysypal zo seba.
-Fajn, - povedala som a pozerala pred seba.
-Ale ty si mi predsa sľúbila, že moju minulosť budeš brať s rezervou, - povedal nervózne.
-Dobre, - povedala som pokojne.
-Nie! - tresol ma o stenu.
-Pozri dokedy ti mám hovoriť, že ťa milujem, aby si mi konečne uverila? -
-Ešte chvíľu, - usmiala som sa, - strašne ma to totiž baví, -
Priblížil sa ku mne a ja som zacítila dôverne známu vôňu.
„Tu ma prvý krát pobozkal. Lepšie povedané, ja jeho.“
-Ale ja ťa skutočne milujem, - zašepkal mi do ucha.
-A vieš, že aj ja teba? - pošepkala som mu aj ja a ruky som strčila pod jeho tričko.
-Takže mier? - spýtal sa krotko.
-Mier, - pobozkala som ho na krk.

-Mohol by som ťa odprevadiť? - spýtal sa ma po obede.
-Nebývaš náhodou na opačnej strane? - uškrnula som sa.
-„Kratšia“ prechádzka mi nezaškodí, -
-No tak poď, - povedala som mu.
Pohli sme sa bok po boku a Xavier ma chytil za ruku. Neprotestovala som.

Ráno som sa zobudila na to, že mi zvoní mobil. Prišla mi SMSka, pravdaže od môjho princa. „Krasne vyrocie. Milujem ta. X.“
Áno, úspešne sme spolu chodili už 3 mesiace. Zavi sa snažil najviac ako sa dalo a ja som mu tiež vychádzala v ústrety. Prestala som sa stretávať s Erikom a on s Monikou. Zrejme už pochopila, že Danko patrí mne a ona si môže nájsť inú obeť. Úspešne som mohla vyhlásiť, že sme sa nepohádali ani raz od toho zimného dňa, keď ma chytil za ruku. Trávili sme spolu skoro každý večer, okrem tých, ktoré som strávila u starej mamy, ale aj to mi zavolal, aby sa ma spýtal ako sa mám.
Do školy sme prichádzali ruka v ruke a so smiechom, zo školy sme väčšinou zamierili do parku, kde sme hoci len sedeli a užívali si prítomnosť toho druhého.
„Krasne vyrocie.Aj ja ta milujem. G.“
S povznesenou náladou som si navliekla tričko a minisukňu. Vonku to vyzeralo na poriadny hic a hoci bol len apríl, počasie bolo fakt ako šialené. Naraňajkovala som sa a rýchlo som trielila na bus. Sadla som si na obvyklé miesto a položila vedľa seba ruksak. Keď Xavier nastúpil, uvoľnila som mu miesto a pobozkala ho, keď si sadol.
Nie že by sa náš vzťah dostal do sféry pusa a dosť, ale z akéhosi nevysvetliteľného dôvodu som vedela, že by som ho nemala provokovať.
-Čo budeme dnes robiť? - spýtala som sa ho a hrala sa s jeho prstami.
-Neviem. Nemám chuť ísť do školy, - odpovedal.
-A kam by si chcel ísť? -
-Poďme ku nám domov, - navrhol.
„No zbohom, a je to tu! “ pomyslela som si.
-Ku vám? Nie. Musíme ísť do školy, vieš, že máš problémy kvôli ulievaniu, -
-Prosím, - povedal, - mali by sme nejako osláviť tie tri mesiace, - uškrnul sa.
-A pusa ti nestačí, láska? -
-Vieš, no myslel som, zlato, že by sme mohli prejsť na fázu alias „seno“, -
-Aha, no uvidí sa. Poobede, - dvíhala som sa, lebo sme museli vystupovať.

-Čau, pusa, - objal ma odzadu Xavier, keď som stála na chodbe s ostatnými babami.
-Ahoj, vyľakal si ma, - povedala som mu.
-Čaute baby. Nemáš čisté svedomie. Na koho si myslela? -
-Na teba, na nikoho iného, -
-Štvrtá je voľná, - zašepkal mi do ucha, no baby sa aj tak uškŕňali.
Naklonila som sa dozadu, aby som mu aj ja mohla pošepkať:
-Chceš si to rozdať? - spýtala som sa koketne.
-Musím ísť na telesnú. Tak sa majte baby. Maj sa láska. Potom sa vidíme, - žmurkol na mňa.
-Bye- odzdravili sa mu.

Sedela som v triede, keď zazvonilo na štvrtú hodinu. Asi po desiatich minútach sa vo dverách triedy objavil Xavier. Ťahal ma von. Zrejme to myslel vážne, lebo len čo zatvoril dvere, vrhol sa na mňa.
-Zavi... láska... počkaj, - musela som ho brzdiť, hoci aj ja som s tým mala problém.
Ťahala som ho do najbližšej voľnej triedy.

 Vymyslený príbeh

10 0 0 0 0

Komentuj

15 komentov k blogu