Autobusový princ 32. diel

Dnes výnimka, 2 blogy, keďže som tu týždeň nebola For pukynkaa

-Moja detská, - povedal a zastal.
Pomaly som vošla dnu.
Polička s knižkami a cédečkami, hifi veža, pc stolík, v rohu posteľ a na opačnej strane plazma s playstation. Celkom obyčajná izba až na čierne steny.
-Pôsobivé, - povedala som.
-Pôsobivé? To na ňu ešte nik nepovedal, -
-Fajn, to som chcela dosiahnuť, -
Xavier vošiel za mnou a objal ma odzadu. Bradu si položil na moje plece.
-Tak? - spýtal sa.
-Tak čo? - spýtala som sa aj ja.
-Čo chceš robiť? -
-Asi ťa sklamem, ale chcem si ľahnúť do tvojej postele a pozerať sa na tvoju nočnú oblohu, -
-Super, na posteľ som myslel aj ja, - tlačil ma k nej.
-Zavi, ale ja sa chcem fakt len pozerať na hviezdy, - povedala som opatrne.
-Ou, tu ale nastáva problém. Budeš musieť zaplatiť vstupné, -
-A nejaká tá protekcia? -
-Nie , nie, lebo viem o čo by som prišiel, -
-A koľko to bude? -
-Tak vstupné, to máme 5 minút bozkávania. Hodinová návšteva v mojej prítomnosti, to robí ďalších 20 minút, plus výklad, 5 minút. To je dokopy 30 minút na hodinu. Vopred ale treba zaplatiť zálohu, aby som vedel či sa mi to oplatí, -
Zasmiala som sa a pobozkala som ho.
-Hej, to by šlo, - uškrnul sa a pobozkal teraz on mňa.
-Ale pán sprievodca, to je obťažovanie, - uškrnula som sa aj ja.
-Ty... ty bosorka jedna malá, -
-Nezdržujte, prosím pekne, za čo si platím? - súrila som ho do postele.

Keď sme ležali vedľa seba, Zavi si ma pritiahol k sebe a nežne mi vysvetľoval, ktoré súhvezdie ja ktoré. Zakaždým som mu dala pusu na krk, čo ho vyvádzalo z miery.
-Tak a teraz prišiel rad na platbu, - povedal mi a začal ma bozkávať.
Po chvíli prestal a povedal mi:
-A čo sa týka tej protekcie, tak by som vás mohol priviesť do siedmeho neba, - strčil mi ruku pod minisukňu.
-Máte vy ale neposlušné ruky, - povedala som mu, - Najprv spočívali celú dobu prednášky na mojom zadku a teraz toto... Tss, - vytiahla som mu ju zase von a začala ho opäť bozkávať.

Keď som mu práve dávala „tringelt“ začula som, že niekto prišiel domov.
-Niekto prišiel, - povedala som a posadila som sa.
-Neblázni, - ťahal ma naspäť.
V tom sa ozvalo klopanie a dvere sa otvorili.
-Xavier? Nevedel som, že...- vstúpil dnu vysoký hnedovlasý muž v obleku s červenou kravatou.
-Že si už doma, - dodal a usmial sa na mňa.
-A že máš návštevu. Pekne vítam u nás. Ty si...-
-Geri, - vyskočil Xavier z postele.
-Áno, správne, Geri. Konečne ťa spoznávam, - išiel smerom ku mne s vystretou pravačkou.
-Aj ja vás rada spoznávam, pán .. Danko, - usmiala som sa a prijala ponúkanú ruku.
-Ale prosím ťa, volaj ma Marek, - usmieval sa presne ako jeho syn Zavi.
-Budem sa snažiť, - stále ma držal za ruku.
-Áno, už som doma, - ozval sa Xavier.
-Oh, jasné, - pozrel Marek na syna a mňa prestali hypnotizovať jeho zelené oči. Pustil ma.
-Zaujímavé, že máte zelené oči, zatiaľ čo Xavier ich má hnedé, - povedala som.
-Áno, tie má po mame. To ti nepov...- zasmial sa.
-Nie. Vďaka, otec, - prerušil ho podráždene a vyšiel z izby von.

-Nič ti nepovedal? - pozrel na mňa.
-No... nie... akosi sa o tom zabudol zmieniť. A ja som sa na to nepýtala. Viem, že Doňa je jeho nevlastná mama, tak som si myslela, že sa o nej nerád rozpráva a že na ňu zabudol, že vás možno opustila, alebo...-
-Zomrela, - prerušil ma.
-Zom... zomrela? - vyjachtala som.
-To mi je ľúto, -
-Pred dvoma rokmi, - prikývol.
-Xavier, no dajme tomu, že sa cez to ešte nepreniesol. Preto má občasné zmeny nálad, -
-Hej, tie poznám, - usmiala som sa.
-To mi je ľúto. Ale zvládaš to bravúrne. Veď ste spolu už viac než pol roka, nie? -
-No, dá sa povedať, - pripustila som.
„Oficiálne len tri mesiace“ pomyslela som si.
-Dúfam, že vám to vydrží čo najdlhšie. Xavier už niekoho potreboval...-
-Zato ty si si ho našiel až prirýchlo, - ozvalo sa odo dverí.
-Xavier, - ozvala som sa.
-Ďakujem za návštevu, Geri, - pokračoval ľadovým hlasom a odstúpil sa, aby mi spravil miesto na odchod.
Rýchlo som sa spamätala, s úsmevom som sa rozlúčila s Marekom a vyšla von.
Bez slov ma vyprevadil ku vchodovým dverám a otvoril ich. Keď som mu chcela dať pusu odvrátil tvár. Zmätene som odstúpila a vyšla von. Bez pohľadu na mňa zatvoril dvere. Ešte chvíľu som tam stála, no potom som sa obrátila na odchod.

 Vymyslený príbeh

8 0 0 0 0

Komentuj

12 komentov k blogu