Autobusový princ 33. diel

„Xavier, preco mi nedvihas? “

„Asi mam pokazeny mobil.“

„Ale smsky ti funguju hej? “

„Hej.“

„Fajn. Nemam chut hadat sa. Pojdeme dnes von? “

„Nie nemam cas.“

„Cas alebo chut? “

„Preboha co zase riesis? “

„Co by som mala? Chcem byt s tebou.“

„Fajn.“

„Fajn? To je vsetko? Zase mas svoju „skvelu“ naladu? “

„Hej placem za mamou.“

„Dobre ako chces. Maj sa.“

Po troch dňoch som sa za ním vybrala. Stála som pred bráničkou a ruku som striedavo dávala na zvonček a z neho.
-Dovolíš? - ozvala sa za mnou moja obľúbená blondínka.
-Jasné, poslúž si, - zazrela som po nej a ona zazvonila.
V tej chvíli sa otvorili dvere a von vyšla Doňa.
-Moni už si tu? Oh...- zvraštila čelo a pozrela na mňa. (wow ona nemá nabotoxované čelo! )
-Zavi? Chrústik, máš návštevu, - zavolala potom naspäť do domu.
-Čo? Ja nikoho nečakám, - vyšiel von.
-Aha, - povedal a pobral sa smerom ku mne.

-Čo tu robíš? - spýtal sa ma keď nám bárbinkovská dvojka zmizla z očí.
-Prišla som za tebou, -
-To vidím. A načo? -
-Chcem sa s tebou porozprávať, -
-Ale ja sa nechcem, -
-Nechceš? -
-Nie, nemám čas, - otočil sa, že odíde.
-Tak si ho nájdi, - chytila som ho za plece a otočila k sebe.
Xavier natiahol druhú ruku, že mi vrazí päsťou, no potom sa spamätal.
-Vieš čo? Daj mi pokoj, - povedal nakoniec.
-Vieš čo? Nenávidím ťa! - vyštekla som.
-Nenávidíš? Tak prečo so mnou potom chodíš? -
-Lebo si primátorov syn a ja chcem byť v novinách! - zazrela som po ňom.
Xavier sa začal smiať a potom ma objal.
-You are so sweet, - zašepkal mi.
-You are so selfish, - objala som aj ja jeho.

Z domu vyšli Doňa a Moňa. Zastali a pozerali na nás. Využila som to, že Xavier stál chrbtom a vyplazila som im jazyk.
Bola som taká šťastná, že mám späť svojho Xaviera.

 Vymyslený príbeh

9 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu