Autobusový princ 34.diel

-Dobré ráno, princezná, - pozdravil ma jedno ráno.
-Dobré, princ, - odpovedala som a automaticky zložila ruksak.
-Dnes je krásny deň, - poznamenal s úsmevom a dal mi pusu.
-Áno, je. Aj víkend by mal byť konečne teplý, -
-No, to nám hrá do karát, -
-Do karát? Ty niečo plánuješ? - spýtala som sa ho so záujmom.
-Ozvali sa mi kamoši, že sme sa dávno nevideli a či by som neprišiel na chatu. Pravdaže s tebou, - odpovedal.
-Na chatu? -
-No, chceš ísť? -
-Hej, jasné. A oni ma poznajú? -
-No jasné, spomínal som ťa už, -
-Aha, no dobre. A kedy tam chceš ísť? -
-Dnes večer je už opekačka, -
-Mám aj niečo doniesť? - vypočúvala som ho ďalej.
-O nič sa nestaraj. Ja to mám pod kontrolou. Tebe dávam na starosť len to, aby si si obliekla to krásne tieločko a biele kraťasy. Potom bude všetko okej, -
-Tieločko a biele kraťasy? A ešte čo nie? Latex by si nechcel? -
-Nie, ten je nepraktický, hoci vyzerá dobre. A na tebe by som ho teda chcel vidieť, - usmial sa a vstával, lebo sme vystupovali.


-Ahoj, ja som Klotilda, ale všetci ma volajú Kloe. Ty si tu nová, že? Ešte som ťa tu nevidela, - prišla ku mne nejaká ryšavka s pohárikom v ruke.
-Ahoj, ja som Geri, Gertrúda, áno som tu nová, - usmiala som sa milo na ňu.
-S kým si tu? - opýtala sa ma.
-Ja..no... s Xavierom, - povedala som jej a ju to začalo zaujímať viac.
-S Xavierom? -
-No...a ty? - snažila som sa zapadnúť.
-Ja s Tedom, - hlavou kývla na chalana v krikľavo-žltom tielku.
-Ale nechodíme spolu. Ak by si teda mala oňho záujem, - dodala.
-Nie, nie. Vďaka, - odmietla som.
-Počuj a ty máš čo so Zavim? - spýtala sa ma.
-Tak tu si mi láska, - zjavil sa spomínaný zrazu pri nás.
-Áno, - usmiala som sa naňho. Už som jej nemusela dávať odpoveď.
-Ahoj, Kloe, - usmial sa na ňu.
-Vyzeráš super, odkedy sme sa videli naposledy, -
-A hlavne oblečene, - podotkla.
-No aj to, - zakrýval rozpaky.
-Práve som sa spoznala s Geri, - pokračovala akoby nič.
-Dáko si skrotol. Mne si nikdy nepovedal „láska“, -
-Nikdy si to počuť ani nechcela. Dobre vieš, že som ťa neľúbil, -
-Hej, ale do postele som ti bola dobrá, - hovorila ďalej a mňa s otvorenými ústami si nevšímala.
-Čo to hovoríš? Nespal som s tebou, - povedal Xavier.
-Si si istý? A čo lyžovačka na Vianoce? Bol si taký opitý, že o tom ani nevieš. Alebo možno vieš, ale...- pozrela na mňa a potom odišla.
-Lyžovačka na Vianoce? - pozrela som na Xaviera.
On otvoril ústa a potom ich zase zatvoril.
-Idem sa napiť, - povedala som mu a nechala som ho tam stáť.

-Ahoj, my sa ešte nepoznáme, - usmial sa na mňa krikľavo-žltý chalan.
Vyzeral fakt dobre. Taký chutnučký ideál báb z veľkého mesta. Polodlhé blonďavé vlasy, v ktorých sa skrývali slnečné bríle, modré oči s premeriavacím pohľadom od hlavy po päty a spät, a na perách mu pohrával sebavedomý úsmev.
-Ahoj, som Geri, - usmiala som sa naň s pohárom v ruke.
-Ahoj. Ja som Ted, - aj on sa usmial.
-Tak ty si Zaviho vyvolená, hej? -
-Čo s tým všetci máte? - spýtala som sa ho.
-Nič. Ja len vidím ako sa zmenil. Zaviho poznám už dosť dlho a zažili sme spolu plno zážitkov, - povedal obraňujúco.
-Je šťastnejší ako ťa spoznal. A už sa nám tak nevenuje. Asi začnem žiarliť, - zažartoval.
-Aha, - stisla som perami.
-Ale kebyže aj ja mám takú krásnu babu, tak zabudnem na svojich kamošov, - uškrnul sa.
-Vďaka, -
-A kde je tvoj milovaný? - spýtal sa.
-Neviem. Idem ho pohľadať, - opustila som ho.

V tej chvíli som Zaviho zazrela. Po boku s Kloe. Starý známy Xavier s nádhernými babami, s ktorými niečo mal a ja som o nich nevedela a nebola si na istom. Znova sa otvárala táto kapitola.

 Vymyslený príbeh

9 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu