Autobusový princ 35.diel

Pomaly som sa zakrádala smerom za chatu, kam pred chvíľou zašli Zavi a Kloe. Opatrne som sa vyklonila spoza rohu, aby som videla, čo tam robia. Stáli oproti sebe a rozprávali sa. Kloe koketne a Xavier nahnevane.
-Dobre vieš, že sa to skončilo. Tak prečo začínaš? - začula som Zaviho hlas.
-Niečo sa skončí, keď to skončia obaja, - priblížila sa k nemu.
-Prosím ťa, prestaň. Veď je to absurdné, -
-Nemôžem prestať. Fakt s ňou chodíš? -
-Myslíš Geri? Áno. Je pre mňa všetkým. Ty nie, - Xavier sa nezdal. Tento tón hlasu som dobre poznala. Dievča to malo spočítané.
-Ani po tom, čo sa stalo na Vianoce? - nevzdávala sa.
-Nič sa nestalo, takže nie, -
-Tak jej to môžem povedať, - povedala Kloe.
-Čo? Tú lož, že sme spolu spali? Neuverí ti, -
Pohla som sa a vtedy niečo podomnou prasklo.
-Myslíš? - spýtala sa.
Xavier ju chytil za plece.
-Čo chceš? -
-Čo asi? Ty dobre vieš, že teba, - odpovedala, no mňa v tej chvíli vyľakal niekto za mnou.

-Špehovať sa nemá, - povedal pobavene Ted.
-Ja nešpehujem, - povedala som mu, ako dieťa, ktoré práve prichytili pri tom ako kradne cukríky.
-A kto tam je? - nahýnal sa.
-Nikto, - zadržala som ho.
-Nedáš si niečo na pitie? - navrhla som mu.
-Hej, jasné, - súhlasil a išli sme ku stolíku s pitím.


-Nechceš aj brzdu? - spýtal sa ma, keď som do seba obrátila druhý pohárik.
-Nie, vďaka, - zvraštila som tvár.
V živote som nepila a vedela pochopiť, ako to niekomu môže chutiť.
Bola som totálne naštvaná a rad radom som do seba hádzala pohárik za pohárikom. Nakoniec som skončila s fľaškou v ruke.
-Už ti stačí, Geri, - bol pri mne opäť Ted, keďže pre ostatných som bola nová neznáma.
-Nie, nie, nie, - krútila som hlavou.
-Ešte trošku, - znovu som sa napila.
Už som sa nemračila. Začalo mi to totiž chutiť.
-Nie. Dosť, - povedal rázne. –Daj mi tú fľašu, -
-Niééé, - vytrhol mi ju z ruky.
-Si hrozný, - postavila som sa. Teda až na druhý pokus. Tackavo som sa predierala cez ostatných, ktorí tiež neboli najtriezvejší.

Sadla som si na schodíky pred dvere a začala plakať.
-Čo sa deje? - spýtal sa ma Ted.
-Nič, - plakala so ďalej. –Som hrozná, -
-Ale nie si, - zotrel mi slzy z líc.
Mal tak nádherné oči a pery...
Začali sme sa bozkávať. Chytila som ho za krk, aby som si ho pritiahla k sebe a on mňa za pás. Doslova mi jazykom vyšetril mandle a ja som neprotestovala. Bozkávalo sa s ním úžasne. On zatiaľ strčil ruky pod moje tielko. Ja som si ho priťahovala bližšie k sebe až na mne skoro ležal.
Potom Teda niekto odomňa odtrhol. Bol to Xavier a bol zúfalo naštvaný.

-Ja ti to vysvetlím, Xavier, - koktal prekvapene Ted a snažil sa postaviť zo zeme.
-To dúfam, - strčil ho znovu na zem.
-Ja som nechcel a ... a... a jej to nevadilo. Veď sme aj pili a vieš ako to vždy dopadne, - hovoril.
-Viem až pridobre ako to končí, - zrazil ho znovu na zem.
-Xavier! Nechaj ho! - kričala som naňho.
-Ty buď ticho, - obrátil sa na mňa s hnevom v očiach.
-Nie, nie, nie, - pokrútila som hlavou.
-Gertrúda, niečo som ti povedal, - podišiel ku mne.
Ja som sa postavila, no krútila sa mi hlava.
-Ja nie som tvoj majetok! Tak ako ty nie si môj! Ty si všetkých báb len môj nie! Tak prečo mi rozkazuješ potom? ! - povedala som mu.
-Geri, ty si pila? - bol už celkom blízko pri mne, tak to zavoňal.
-Čo ťa je do toho? ! - osopila som sa naňho.
-Vidíš aká je naliata? - ozval sa Ted spoza Xaviera.
Znovu stál na nohách. Xavier sa k nemu otočil.
-Keby som to nebol ja, bol by to druhý, - povedal Zavimu.
-Zato ty si jej jazyk do krku pchať nemusel, - Xavier na mňa so smútkom pozrel, lebo som sa práve zošuchla znovu na zem.
-Ale dobrá voľba kamoš. Chutila good aj s tými dvomi promile v krvi, - zasmial sa Ted, no to mu už Xavier jednu vrazil.
-Daj si bacha na reči, Tadeáš, -
-Fajn, kamoš, - zdvihol sa Ted už po niekoľký krát zo zeme a odišiel.

Osameli sme.

 Vymyslený príbeh

13 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu