Autobusový princ 37. diel

-Deje sa niečo? - spýtal sa ma a položil mi ruku na plece.
Kto? Tadeáš.
-Čo myslíš? - spýtala som sa ho a ruku som so seba striasla.
-Trápi ťa včerajšok? No nevykryla si to. A zrejme si to bárs nepamätáš, no šla si po mne, - zobral si s chladničky colu a oprel sa o dvierka.
-To je blbosť. Bola som opitá. Triezva by som po tebe nikdy nešla, - povedala som mu a postavila som sa.
-Čo keby sme to skúsili? Na triezvo to bude zaujímavejšie a možno zmeníš názor. Vyzeráš sexy v tom tielku. Xavier ti zrejme vyzliekol podprsenku, keď ťa ukladal spať, - zaškeril sa a provokoval ďalej.
-Na to zabudni. Nemienim počúvať tieto keci, - obrátila som sa na odchod, no Ted ma nasledoval.
-Ale, no tak, honey, - povedal koketne a chytil ma za ruku.
-Daj mi pokoj, - varovala som ho.
-Nebuď priečna, - chytil ma tento krát za zadok.
-Prestaň! - otočila som sa a dala som mu facku, no on sa nevzdal a pritlačil ma o stenu.

Začal ma bozkávať a rukou šmátrať pod mojím tričkom. Snažila som sa ho odsunúť, no bola som úplne spacifikovaná. Stiahol mi ľavé ramienko a začal bozkávať na dekolt.
-Xavier, - zastenala som.
-Ten ťa tak počuje, - zašepkal mi Ted do ucha.
Bol opretý bokmi o moje boky. Na stehnách som cítila ako začína tvrdnúť.
„Preboha len to nie! “ panikárila som v duchu.

-Xavier, - zavzlykala som znovu slabým hláskom.
Ted mi rozopol nohavice.

-Zavi, - zatvorila som oči, aby som sa naňho nemusela pozerať.
„Prosím Bože. Zastav to, prosím! Nech to netrvá dlho...“ vzdala som sa akýchkoľvek nádejí.
V tej chvíli sa v kuchyni zjavil Xavier a hneď schmatol Teda za tričko a hodil na zem. Vrhol sa naňho a päsťami mu udieral do brucha. Ted sa ale šikovne ubránil a stiahol Zaviho za tričko k sebe. Začali sa mlátiť. Každý z nich uštedril tomu druhé zopár rán. Na to už do kuchyne vošli aj ďalší chalani, ktorí nechápavo pozerali ako Ted práve udrel Zavimu jednu do tváre. Z nosa sa mu pustila krv. Potom však pozreli na mňa, ešte stále som tam totiž stála polonahá a ako skamenená, a všetko pochopili. Začali ich od seba oddeľovať. V živote som Xaviera nevidela takého zúrivého. Mlátil Tadeáša hlava-nehlava takmer do bezvedomia. Vylieval si na ňom bolesť, sklamanie, nenávisť a zlosť. Po chvíli, keď ich konečne od seba oddelili, chalani zobrali Teda do obývačky na gauč a Xavier podišiel ku mne. Mal monokel a z nosa mu tiekla krv. Nežne mi napravil ramienko na tielku hore a objal ma. Prešiel mnou pocit bezpečia a vedomia, že Xavier bude vedľa mňa nech by čo bolo.

-Bolí ťa to? - spýtala som sa ho, keď som mu ošetrovala v kuchyni nos.
Našla som nejakú starú lekárničku s nožnicami, leukoplastmi a vatou. Po chvíľke prekutrávania som objavila dokonca aj gázu.
-Ruky ma bolia viac. Mal som mu tie jeho dolámať, zmrdovi. Auu, - zaksichtil sa.
-Prepáč, asi ho máš zlomený, - opatrne som mu prikladala navlhčenú gázu tesne pod nos.
-Mohlo mi to hneď napadnúť. Vždy to robil. Lenže ja som bol naivný. A ty... ty si bola opitá. Au, - vzdychol zase.
-Stále ti z toho tečie krv. Neviem to zastaviť, ak to máš skutočne zlomené. Ideme do nemocnice, - povedala som rozhodne a do rúk som vzala novú, čistú gázu.
-Tu si to drž, - priložila som mu ju pod nos.
Okamžite začala piť krv.
-Geri, - chytil ma za ruku a pozrel sa mi do očí. Chcela som mu uhnúť pohľadom ale nedalo sa.
-Prepáč, pokazil som ti celý víkend, - povedal a mne sa chcelo plakať, keď som ho videla v takomto zúboženom stave. A za všetko som bola zodpovedná ja.
-Nie, ty mi prepáč. Nemala som piť. Fakt ma to strašne mrzí. Aj tvoj nos, -
-Ľúbim ťa, - povedal a stisol mi ruku.
-Aj ja teba. Aj by som ťa pobozkala, ale bojím sa, že by som ti ešte viac rozmliaždila nos, - zasmiala som sa.
-Auu, - začal sa aj Xavier smiať.
-Ani smiať sa nemôžem, sakra, - zamračil sa.
Nežne som sa naňho usmiala.

*********************************************************************
Pokračko v sobotu, dievčatá, lebo sa sťahujem na najbližších desať mesiacov do Poparadu

 Vymyslený príbeh

10 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu