Nakoniec som bola nútená postaviť sa, ak som si nechcela polámať nechty. Pozrela som na display.
„autobusový princ“ svietilo mi pod našou spoločnou fotkou.
-Prosím? - spýtala som sa.
-Ahoj. Čo robíš? - ozvalo sa energicky z druhého konca.
-Práve cestujem na intrák, - odpovedala som.
-Kde si bola? U starkej? -
-Áno. Dávno som ju nevidela. Už je ti lepšie? - vyšla som na chodbičku, pretože som nemala rada, keď niekto počúval moje telefonáty.
-Hej, vyspal som sa a je mi relatívne dobre. Až na nos, -
-To mi je ľúto, -
-V pohode. Nejak to zvládnem. Nepôjdeme dnes von? Za to, že som ti úplne skazil víkend. Kedy budeš na stanici? Prídem po teba a spravíme si krásny večer vo dvojici, - navrhol.
-Rada by som šla, no musím sa učiť. Homotetia mi sama do hlavy nenaskáče, - povedala som zarmútene.
-Aha, - vzdychol si ja on sklamane.
-Tak sa teda uč, -
-Vidíme sa zajtra v škole, -
-Teším sa na teba už. Maj sa, - povedal mi.
-Pa, - zložila som a pobrala sa do kupéčka po veci, lebo sme práve vchádzali do Popradu.
Bojazlivo som zaklopala na 223. Po chvíli sa dvere otvorili a stál v nich Jogurt.
-Ahoj, - pozdravila som ho.
-Čau. Čo potrebuješ? - oprel sa o kľučku a pozrel na mňa so zdvihnutým obočím.
-Je tu Erik? - keď som to povedala, obočie mu vyskočilo ešte vyššie.
-Hej. Práve sa sprchuje. Poď ďalej, - povedal nakoniec a odstúpil sa mi.
-Díky, - vošla som dnu.
-Návšteva, - zaklopal na dvere kúpelky.
-Za chvíľu je von, - povedal a sadol si na posteľ.
-Sadni si, - ukázal rukou na druhú posteľ.
-Vďaka, - sadla so si a začala sa obzerať po izbe.
Na poličkách len knihy a na stole tiež. Po stenách žiadne plagáty, len holé steny. Chlapci. Nemajú to vôbec útulné.
-Hmmm... tak ako sa máš? - spýtal sa ma aby sme tam nesedeli potichu.
-Celkom fajn až na pár maličkostí a ty? -
-Podobne. Čo vlastne potrebuješ od Erika? - oprel sa lakťami o kolená.
-Potrebujem pomôcť s matikou, - priznala som porazenecky.
-No tak to si prišla za tým správnym. Erik je na matiku macher. Ja zas na anglinu. Ak by si potrebovala pomoc, stačí len povedať, - ponúkol sa mi, no na to už vošiel do izby Erik.
Mal na sebe len rifle, ktoré boli rozopnuté a preto mu nebezpečne viseli na bokoch, -
-Ou, - zastal vo dverách.
-Ahoj, - zaliala ma horúčava, keď som pozrela na jeho brucho.
„Len kľud. Nepozeraj sa tak naňho, lebo si bude myslieť, že ho chceš pretiahnuť. Preboha, prečo tam stále stojí? ! “
-Čauko, - prebral sa a zamieril ku skrini.
-Tak ja idem na trojku, okej? - ozval sa Jogurt a už ho nebolo.
-Prepáč, nečakal som, že by si to mohla byť ty. Tá návšteva, - bol ku mne otočený chrbtom.
„Ešte chvíľu sa predvádzaj, veď čoby nie! “
-V pohode, - dostala som zo seba.
On si zatiaľ navliekol tričko a zapol nohavice. Už sa mi dýchalo lepšie, teda až do vtedy, kým sa nepriblížil. Ucítila som tú príťažlivú chlapskú vôňu.
„Gertrúda, ty si vadná! “
-Tak, čo by si potrebovala? - spýtal sa ma a sadol si na miesto, kde pred chvíľou sedel Jogurt.
-Pomôcť s matikou, -
-A čo preberáte? -
-Homotetiu, - otvorila som zošit, ktorý som si priniesla so sebou.
-No ukáž, - prisadol si ku mne a zobral mi zošit z rúk.
V tej chvíli sa stalo niečo, čo som vôbec nečakala.
Vymyslený príbeh
Komentuj
7 komentov k blogu
1
lovelygirl
12. 9.sept. 2009 22:45
aaaale aaale ..tak ten Xavier nakoniec nebude jediný chlap v jej živote
Napíš svoj komentár