Autobusový princ 40. diel

Srdce mi prestalo biť.
-Geri? Deje sa niečo? Nedýchaš, - pozrel na mňa Erik podozrievavo.
-Čo? Nie, - nadýchla som sa.
-Zbledla si, -
-To bude tou matikou. Už len keď sa na ňu pozriem, je mi blbo, - zasmiala som sa.
-Aha. Tak čím mám začať? -
-Úplne od začiatku by si nemohol? - pozrela som naňho so zúfalstvom v očiach.
-Tak máš štvorec a máš ho zmenšiť v pomere dva ku trom...- začal mi vysvetľovať.

-Geri, rozumieš? - pozrel na mňa asi po pol hodine rozprávania.
-Prosím? - vyľakala som sa.
-Či rozumieš, lebo sa už 5 minút na mňa uprene pozeráš, - zdvihol obočie.
„Gertrúda, nefetuj, prosím ťa, ale dávaj pozor! Čo je to s tebou? “
-Ale áno, len som rozmýšľala akoby som riešil tento príklad, - ukázala som prstom v zošite. Nechtiac som však drgla Erika a jemu spadol zošit aj s papiermi na zem.
-Ježiš, prepáč, - začala som narobený neporiadok zbierať.
-Nič sa nestalo, - zohol sa ku mne.
-Asi veľa rozprávam a teba to už nebaví, -
-Ale baví, - zdvihla som hlavu.
Pery mal len 5 centimetrov od mojich. Hypnotizoval ma očami, z ktorých sa dalo čítať to, na čo som myslela aj ja.
Niečo nás k sebe priťahovalo. Obaja sme túžili ochutnať to zakázané a prekročiť hranice priateľstva. Priateľstva, ktoré som navrhla ja.
-Asi by si si to mala precvičiť, - zašepkal Erik.
-Asi, - zodvihla som sa.
„Do riti! “

-Ja tomu chápem! - zvýskla som od radosti a hodila som sa Erikovi okolo krku.
Skutočne som tomu porozumela po hodine vysvetľovania a vyriešila som dokonca aj pár príkladov. Keď som si náhle uvedomila, že ešte stále objímam Erika, zmätene som naňho pozrela.
Váhal, no potom sa svojimi perami dotkol mojich. Bol to len letmý bozk, no o to krajší. Privrela som oči a bozk mu opätovala.

-Erik Erik, - brzdila som ho, pretože on chcel už viac.
-Prepáč, - povedal mi a opäť ma pobozkal.
„Bože, čo to robím? Teraz už nie som opitá, takže vedome podvádzam svojho frajera. I keď, dajú sa tieto bozky považovať za podvádzanie? Iné by bolo, keby som sa s ním vyspala. Preboha! Veď už rozmýšľam ako kurva. Ale tým nevadí keď skončia s niekým v posteli. Čo keď to nebude vadiť ani mne potom? Veď ja Xaviera milujem a nikdy by som ho nepodviedla. Tak čo sa deje? “

-A že vraj doučovanie, -
Vo dverách stál Sido. V prvej chvíli mnou trhlo, lebo jeho hlas znel ako Zaviho. Ihneď sme sa od seba odlepili a previnilo pozreli na Sida.
-Ehm, asi by som už mala ísť, - postavila som sa a začala som zbierať popísané papiere a zošit.
-Ta mne je jedno, čo si tu budete robiť. Ja som si prišiel len po cédečko, - zamieril ku poličke nad Jogurtovou posteľou.
Ja som i tak zbierala papiere a Erik len bezradne pozeral.
-Už ho mám, - povedal Sido a zamieril ku dverám.
-Majte sa, - prehodil ponad plece a zmizol.

-Nechoď, - chytil ma Erik za ruku.
Pozrela som sa mu do očí. Bolo to želanie.
-Musím, - povedala som so stiahnutým hrdlom.
-Prídeš ešte? - opýtal sa ma a postavil sa ku mne.
Bol odo mňa vyšší. To som si uvedomila až teraz.
-Asi by som nemala. Nie je to dobrý nápad, -
-Chápem, - skvačil plecia.
-Ostane to tu? Medzi týmito stenami? - nebola to otázka, ale skôr prosba.
-Medzi tebou a mnou, - prikývol.

 Vymyslený príbeh

10 0 0 0 0

Komentuj

28 komentov k blogu