Autobusový princ 44. diel

-Zavi, - povedala som mu a on zdvihol hlavu.
-Ja ťa fakt veľmi...- zlyhal mi hlas, no po nádychu a výdychu som pokračovala, - mám rada, lenže niečo sa stalo a ja neviem čo, - vzlykala som.
-Mne je s tebou neskutočne dobre, - pokračovala som, - každý deň ďakujem Bohu, že mi ťa poslal. Ver mi, že si moja jediná láska a navždy aj budeš, -
-Tak prečo ma opúšťaš? - prerušil ma.
-Ja ťa neopúšťam. Ja len potrebujem čas, aby som si všetko ujasnila. Ja naozaj neviem, prečo toto robím a že v čom je on iný, pretože ty máš všetky predpoklady vysnívaného chlapca. Môjho princa. Prepáč mi. Ja viem, že som ti teraz ublížila. Prepáč, - chytila som ho za ruku.
-Čo mám z toho, keď som takýto, ale ty...- zlomil sa mu hlas.
-Ja nechcem aby bol koniec, pretože ťa...- po líci mi stiekla ďalšia veľká slza.
-Ale potrebujem čas. Aby som zistila ako na tom som a porozprávala sa aj s ním. Aj ty by si mal porozmýšľať...-
-Ja nemám nad čím rozmýšľať, lebo ja ťa milujem! - vybuchol.
-Xavier, skús ma pochopiť, -
-A čo mám chápať? Že si z neho a z nášho vzťahu urobíš pokusného králika? A v tom lepšom prípade sa ku mne vrátiš? A budeme sa tváriť, že sa nič nestalo? -
Mal pravdu. Čo som vlastne chcela? Obidvoch som ich mať nemohla.
-Vieš aký je to pocit byť takto klamaný? Ja som ti dokonca kúpil retiazku, - vytiahol z vrecka úhľadne zabalenú škatuľku.
-Chceš čas? Dobre, maj ho. Ale nemysli si, že na teba budem čakať večne a budem ťa prosiť. Ľúbim ťa a všetko najlepšie k meninám, - vložil mi darček do ruky a odišiel.


-Geri? Čo ti je? - vyrušil ma zo zadumanie bozk.
Ležali sme u Erika na izbe a užívali si nič nerobenie. Jogurt znovu zmizol na trojku a Erik pre istotu zamkol dvere.
-Xavier o nás vie, - pozrela som naňho.
-O nás dvoch? -
-O tebe konkrétne nie, ale o tom, že mám ešte niekoho iného okrem neho, - vzdychla som si.
-A? Ako to zobral? -
-Je do mňa úplný blázon. No lepšie ako som čakala, -
-Nečudujem sa, že je do teba blázon, - uškrnul sa na mňa Erik a znovu mi chcel dať pusu, no ja som sa uhla.
-Ale za to ja sa cítim horšie ako som čakala, -
-To prejde, zlato. A keď niečo, tak máš mňa, -
-Ja viem, ale stále som si nie istá, či som sa rozhodla správne. Ja ťa mám rada, ale s ním to je niečo iné. On je môj prvý, -
-Počítam s tým, že ho máš stále rovnako rada, no skús mi dať šancu, - nežne sa na mňa usmial.
Mal Zaviho hnedé oči, no v tých jeho bola dobrota a vo Xavierových neskrotnosť.

-Dal mi darček na meniny. Retiazku. Neviem, či ju budem môcť nosiť, lebo sú na nej písmenká G a X, a to X by som odtiaľ nemohla dať preč, -
-Kľudne ju nos ak chceš, - povedal mi Erik milo.
-Bože, presne som vedela, že to takto dopadne. Budeme spolu a budeme sa rozprávať o ňom, - hnevala som sa sama na seba.
-Ja ťa privediem na iné myšlienky, - chytil si ma za pás a začal ma bozkávať.

Na druhý deň som šla do školy sama. Keď som už-už vchádzala do budovy, zbadala som čierny džíp. Mohlo mi napadnúť, že sa mi bude vyhýbať, lenže ma to i tak zabolelo. S povzdychom som vošla dnu.

-Ahoj, Geri, - pozdravil sa mi Miško.
-Ahoj, - usmiala som sa naňho.
-Xavier dnes nepríde? - spýtal sa ma bezstarostne.
„No jasné. On o tom ešte nevie.“
-Ale hej, za chvíľu. Videla som ho prichádzať na džípe, - prezúvala som sa.
V ten moment vošiel Zavi do šatne. Mal na sebe čierne trištvrťáky a čierne tielko, nakoľko bolo vonku už teplo. Na očiach mal slnečné okuliare a okolo neho sa šírili nová vôňa. Nebola to síce tá stará známa, moja obľúbená, no i tak voňala príťažlivo.

 Vymyslený príbeh

12 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu