Autobusový princ 46. diel

-Čo on má a ja nie? - spýtal sa ma Xavier počas hodiny.
-To musíme teraz riešiť? - pozrela som naňho.
-Hej, lebo ma to sere, -
-Nechaj to tak, -
-Nie, nenechám. Bozkáva sa lepšie ako ja? - civel na mňa.
-Vedela som, že ti nemám hovoriť jeho meno, - vzdychla som si.
-Nechceš ísť večer na rande? - spýtal sa ma.
-Ty snáď žartuješ, - prestala som písať.
-Nie, myslím to vážne. Asi som urobil niekde chybu, takže by sme mohli začať odznova, -
-Ty si neurobil nikde chybu, kedy to konečne pochopíš? ! - do očí mi nabehli slzy a v hrdle sa mi objavila nepríjemná hrča.
-Tak prečo nechceš ísť so mnou von? -
-Lebo máme pauzu a ja som sa už dohodla s Erikom, -
-Dobre, tak pozvem Kloe, - mykol plecom.
-Pozvi. Ak si myslíš, že ma tým naštveš, - pokračovala som v počítaní príkladov, kde som pred chvíľou skončila.
-A asi ju aj pobozkám, -
-Aj my sa s Erikom bozkávame, - poznamenala som.
Ukradomky som pozrela na Xaviera. Od zlosti zbledol a päsťou tresol do lavice.
-Čo tam vzadu robíte, vy dvaja? - pozrela sa na nás celá trieda.
-Zabíjam mravce, - povedal Xavier a ja som sa uškrnula.
-Zatiaľ, - sykol, keď nám už ostatní nevenovali pozornosť.

-Čo sa dnes stalo? - spýtal sa ma Miško, keď sme spolu vychádzali z jedálne.
Xaviera už čakala vonku Doňa na džípe, tak sa mi ani nepozdravil a išiel preč.
-Včera som Xavierovi povedala, že potrebujem pauzu, - vybrali sme sa smerom ku parku.
-Pauzu? A prečo? -
-Pretože... pretože mám ešte niekoho iného, - priznala som nakoniec.
-Ty máš iného? - slovo „ty“ zvýraznil.
-Áno a prosím ťa, nepýtaj sa ma ako je to možné a prečo a ani to, či už Xaviera nemilujem, dobre? - sadli sme si na lavičku.
Na tú, kde sme obvykle sedávali so Zavim.
-Fajn. A ty si teraz šťastná? - pozrel na mňa svojimi typickými načierno nalinkovanými očami.
-Ako, že šťastná? - nechápala som.
-Už ti nechýba? Nechýbajú ti jeho objatia, smsky a bozky, o ktorých si stále hovorila? Alebo ti to už nestačilo? Nevidela som, čo pre teba robil? - spustil, no nie karhavo.
-Myslela som si, že budeš na jeho strane, - vzdychla som si.
-Pravdaže budem na jeho strane, keď viem, čo preňho znamenáš a ty mu spravíš toto, -
-Čo preňho znamenám? A on mi to nespravil? -
-Dobre vieš, čo preňho znamenáš. Si preňho všetkým, bez teba nevie žiť, a ja si to tiež neviem predstaviť, že by ste vy dvaja neboli spolu, -
-Vidíš? To je ďalší dôvod. Nikto si nás nevie predstaviť bez seba. Ako keby sme boli manželia. A to mi lezie na nervy! - vybuchla som.
-Hlúpa výhovorka. To si on nezaslúži. Vieš prečo dnes vyzeral tak, ako vyzeral? Včera bol piť a dosť to prehnal. Áno, bol som s ním. Pri každom poháriku spomenul teba a pýtal sa, ako si mu to mohla urobiť. Geri, vždy keď bol vonku s kamošmi, nezabudol ťa spomenúť, že čo si komu povedala a ako si aj jeho odbila. Ale to vedia len tí ostatní. Pre nich a hlavne pre neho si niečo ako bohyňa, stále to nechápeš? - vysvetlil mi.
Keď skončil, tak mi stiahlo hrdlo, začali ma štípať oči a cítila som tieseň.
„Toto fakt robil môj Xavier? “
-A teraz mi odpovedz na moju otázku. Si šťastná? - pokračoval.
-Naozaj to robil? - spýtala som sa ho.
-Ešte stále robí. Robí to aj ten druhý? -
-Neviem, - mykla som plecami.
-Geri, nevšimla si si, že mu ubližuješ? Tá pauza je horšia ako koniec. Tak by sa pár krát opil, niečo by rozbil a možno by sa dal potom dokopy a zmieril sa s tým. Ale teraz mu trháš srdce a on nevie na čom je, - chytil ma za ruku Miško.
-Keď ja ho milujem, ale i Erika mám veľmi rada, - vzdychla som si.
Vôbec mi to neuľahčoval.
-A na kom ti skutočne záleží? Na tom, čo si s ním skoro pol roka, alebo pár týždňov? -
-Čo mám teda robiť? - zúfalo som naňho pozrela.
-Dva paralelné vzťahy mať nemôžeš, - povedal.
-Ak ho máš skutočne rada, tak mu to povedz, - dodal.
V tej chvíli mi zapípala smska. „Erik“ svietilo mi na displeji a ja som vôbec nemala chuť ju otvoriť.

 Vymyslený príbeh

9 0 0 0 0

Komentuj

16 komentov k blogu