Autobusový princ 47. diel

-Ahoj, - pobozkal ma Erik na privítanie.
-Ahoj, - usmiala som sa naňho.
-Ako sa máš? - chytil ma za ruku a pobrali sme sa von.
-Celkom to ujde. A čo ty? Aký si mal deň? -
-Ani si nevieš predstaviť, ako som sa na teba tešil, -
-Aj ja na teba. Som rada, že ideme spolu von, keď je dnes tak krásne, -
-Chceš ísť niekam konkrétne? - pozrel na mňa.
-Nie, môžeme sa len tak poprechádzať po meste ak chceš, -
-Dobre, - súhlasil.

Prechádzali sme sa po námestí, rozprávali sa a bezstarostne smiali. Potom sme si sadli na lavičky pri veľkej mestskej fontáne. Erik ma chytil okolo pliec a pozorovali sme spolu okoloidúcich ľudí. Práve sme sa smiala na jednej panej, ktorá mala na sebe niečo neidentifikovateľné červenej farby, keď si oproti nám sadol jeden párik.
Celkom pekná blondínka v ružových minišatách a chalan v čiernom tričku DC. Všetko by bolo v poriadku, keby ten chalan na mňa tak nezízal. Keď som sa lepšie naňho zahľadela, zistila som, že je to Xavier. Telom mi prebehla triaška, no až po chvíli som si uvedomila, že sedíme na opačných stranách a s niekým iným po svojom boku. Zavi sa na mňa usmial a otočil sa ku svojej spoločníčke. Ruku si vyložil za ňu presne tak ako ju mal Erik za mnou. Erik mi niečo hovoril, no ja som ho nedokázala vnímať.
„Chceš sa hrať? Dobre, ako chceš.“

-Geri, počúvaš ma? - chytil ma za plece Erik.
-Prepáč, zamyslela som sa. Čo si mi to hovoril? - usmiala som sa naňho.
-Že či niekam nejdeme, - zopakoval mi to.
-Ešte chvíľu tu ostaňme. Je mi tu dobre, - vyložila som si naňho holé nohy, lebo som mala kraťasy.
-Dobre, ako chceš, - Erik sa hneď chytil, lebo ma po nich začal hladkať.
Prišlo mi to úbohé, takto ho využívať, ale nič lepšie mi nezišlo na um. V duchu som sa za seba hanbila.
„Teraz si na rade ty.“ Ukradomky som pozrela na Zavi. I on sa činil. Začal sa hrať blondínke s vlasmi a niečo jej hovoriť. Pravdepodobne to, že blondínky má najradšej. Po chvíli sa ozval dievčenský smiech.
„Dobre, balenie ti ide výborne, to viem.“
Rukou som zašla Erikovi pod tričko, lebo som vedela, že Zavi to mal rád, keď som ho provokovala. Ja som zas zbožňovala, keď som cítila jeho pery a dych na mojom krku. Xavier to, pravdaže, vedel tiež a už aj to praktizoval. Nahol sa k blondínke a nežne jej perami prechádzal po krku. Prišiel rad na záverečnú bodku. Veľké finále. Tromf, ktorý som nechcela praktizovať a bol len ako náhradný plán.
Naklonila som sa k Erikovi, chytila ho za bradu a otočila mu tvár k sebe. Začala som ho bozkávať a Erik hneď spolupracoval.
Periférne som videla, ako sa čierno-ružový párik dvíha zo svojich miest a odchádza. Spokojne som sa na Erika usmiala.
-Deje sa niečo? - opýtal sa ma v rozpakoch.
-Nie, nič. Som smädná, nejdeme niekam na kofolu? -
-Jasné, môžeme, - zdvihli sme sa.

Večer, keď som si líhala do postele, hrýzlo ma svedomie.
„Čo ak som to už prehnala? Ja nechcem Xaviera stratiť. Lenže, prečo tam potom bol s nejakou štetkou? To tam prišiel naschvál, alebo len náhodou. Určite len náhodou. Aspoň viem na čom som, že sa zaobíde aj bezo mňa. „Ja nemám nad čím rozmýšľať, ja ťa milujem! “ No to určite! Ty aj tak nikdy nebudeš mať núdzu o dievčatá. Si krásny, vtipný, bohatý a vieš, čo dievča chce. Môžeš mať každú. Každú a na mňa zabudneš. A možno nie. Veď kto by už len zabudol na takú strašnú babu s takým strašným menom? Gertrúda...
Getrúda Danková a Xavier Danko... Ja, Getrúda, beriem si teba Xavier za manžela a sľubujem pred všemohúcim Bohom, že ti budem vernou manželkou a že ťa nikdy neopustím ani v šťastí ani v nešťastí, ani v zdraví ani v chorobe a že ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho života.
Ani si nevieš predstaviť ako ťa milujem, láska moja. Škoda, že ty mňa už asi nie. Sama si za to môžem. Mám, čo som chcela. Mám Erika. Xavier, Xavier, Xavier.“ Objala som plyšového medveďa a zhlboka si vzdychla.
Zrak mi padol na škatuľku položenú na nočnom stolíku. Natiahla som sa za ňou a váhavo som z nej vytiahla retiazku. Prstami som prešla po striebornom X-ku a zapla som si ju na krk. Potom som zhasla svetlo a ľahla si do postele i naďalej mučená myšlienkami na Xaviera a Erika.

 Vymyslený príbeh

10 0 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu