Autobusový princ 48. diel

Ráno som sa zobudila na to, že mi nezvonil budík. Lenka šla v to ráno na nultú, takže mňa nemal kto zobudiť. Okamžite som vyštartovala do kúpeľne a ako tak som sa obriadila. Zo skrine som vytiahla prvú vec, na ktorú som siahla a navliekla ju na seba. O raňajkách som mohla akurát tak snívať, pretože som uháňala na autobusovú zastávku. Na poslednú chvíľu som to stihla. Keby som meškala aj dnes, triedna by ma roztrhla. V autobuse som sa ako tak vydýchala, no bolo mi zle od žalúdka, keďže som nič nezjedla.

Prvú hodinu som stihla, ba dokonca som prišla skôr než Xavier. Sadla som si vedľa Miška, aby som ho zbytočne neprovokovala (alebo on mňa? ) a keď Xavier prišiel do triedy ani sa na mňa nepozrel.
Na nemčine sme mali pracovať vo dvojiciach a tak sme sa s Miškom otočili dozadu, lebo tak sme vždy pracovali. Jediná trojica.
-Robíš s nami? - opýtal sa Xaviera Miško.
-Nie. Ja budem aj sám, - odpovedal a otvoril si knihu.
Nevenoval mi ani jeden jediný pohľad a to som sa naňho uprene pozerala 5 minút.

Mŕtvy bod. Dostali sme sa na mŕtvy bod. Už som mu nestála ani za pohľad. KONIEC. Znelo mi v hlave s každým jedným úderom srdca. I to mi bilo akosi slabšie. KONIEC. Žiadna konverzácia, už žiadne MY. Teda, to som si myslela až do konca nemčiny. Po zazvonení na prestávku všetci automaticky zobrali svoje veci a vyšli von z triedy. Naschvál som sa balila pomaly, aby som mohla byť sama a nepretvarovať sa. Chrbtom som bola otočená k dverám, no počula som, že niekto sa vrátil. Spoza mňa sa ozval Zaviho hlas.
-To bozkávanie bolo úbohé, - povedal mi a ja som sa zvrtla.
-Prosím? - nechápavo som naňho pozrela.
-Včera. Pri fontáne, - ozrejmil mi.
-Pri fontáne? -
-Netvár sa, že nevieš o čom hovorím. Videl som ťa aj s tvojím vyvoleným. Sedel som oproti vám, - povedal mi rozčúlene.
-Nevolaj ho vyvolený, láskavo. A nevšimla som si ťa, prepáč. Oči som mala len pre Erika, - povedala som uštipačne.
Nechápem prečo som bola k nemu taká odporná. Zrejme pre tú blondínku.
-A nie len oči, - zaznela irónia z jeho úst.
-Nekomentujem, - zazrela som po ňom.
-Ta ťa fakt tak strašne baví hrať, že ho máš rada? Alebo som fakt spravil niečo, za čo ma trestáš? - pristúpil nebezpečne ku mne.
V očiach mu blčal oheň. Dostala som strach a nemohla som ani odstúpiť, lebo hneď za mnou bola lavica.
-A teba tiež tak strašne baví starať sa stále do mňa a do Erika? -
-Prepáč, ale momentálne som tu obeť ja. Ak si zabudla, tak to ty si si našla druhého, s ktorým sa len tak vonku bozkávaš, kým ja ťa mám poslušne čakať, „láska moja“, - vykričal mi Xavier.
-Nezdá sa mi, že by si sa správal práve najposlušnejšie, - poznamenala som.
-Gertrúda! - oboril sa na mňa.

Preľaknuto som sa naňho pozrela. On ma schytil za pás, tak ako to robieval kedysi, a pritiahol si ma k sebe. Od úľaku som zatvorila oči. Automaticky som pootvorila pery, aby medzi ne mohol vkĺznuť jazykom. Tak rýchlo, ako ma začal bozkávať, aj skončil. Odstrčil ma od seba, ako keby sa popálil.
-Kurva, - povedal.
-Prosím? - spýtala som sa neveriacky.
-To bolo myslené ako citoslovce, nie podstatné meno, - povedal nahnevane a otočil sa.
Vzal si svoj ruksak, ktorý ležal na zemi, a zatresol za sebou dvere.

 Vymyslený príbeh

7 0 0 0 0

Komentuj

14 komentov k blogu