-Prečo si to akože urobil? - vyštekla som.
-Prepáč, - sklopil Zavi jeho hnedé oči.
-Už je neskoro. Prečo ti vôbec záležalo na tom aby som šla? Máš tisíc báb, s ktorými by si mohol ísť. Prečo teda práve ja preboha? - povedala som mu.
-Vieš, no lebo dnes je jedna trápna akcia, na ktorú ma rodičia donútili ísť, - vysúkal zo seba Xavier.
-A bolo by blbé, keby som prišiel bez doprovodu, - dodal na vysvetlenie.
-Takže som ti napadla ja. Ako posledná možnosť? -
-Nie! Keby som bol s tebou, tak by som to nejako prežil, - zasekol sa.
-S tebou by som prežil všetko, -
-To je síce pekné, ale mal si mi to povedať hneď na začiatku, že o čo sa jedná a nie ma strápniť pred celou triedou. Takže nie. Nájdi si inú „obeť“. Určite by sa o teba baby pobili, - bola som vytočená.
-Fajn, - povedal Xavier. -Keď na to nemáš...-
-Ja na to nemám? Čo si tým chcel povedať? - zvýšila som hlas.
-Ale nič. Zavolám teda Monike, - mávol rukou Zavi a vytiahol mobil.
-Akej Monike? - zaujímala som sa.
-Blondíne z mojej zbierky, - odsekol.
-O koľkej a kde? - spýtala som sa na rovinu.
-O ôsmej sa to začína v hoteli Satel. Vieš kde to je? - potešil sa Xavier.
-Jasné, - odvrkla som.
-Takže kedy mám pre teba prísť? - spýtal sa ma Zavi po obede.
-Načo? - začudovala som sa.
-Chceš tam ísť pešo alebo čo? - pozrel na mňa Xavier nechápavo, a neuvedomil si, že ja na akcie nechodím každý deň. Teda lepšie povedané, na žiadnej som ešte nebola. Iba na triednej, ale toto bola iná kategória.
-Zvezieme ťa, - uvedomil si potom.
-Limuzínou si to nevyžehlíš, - povedala som ironicky.
-A týmto? - chytil ma za pás a pritiahol si ma k sebe.
Bolo to také ako prvý krát. Vdychovala som jeho vôňu a cítila teplo, ktoré z neho sálalo.
Kolená sa mi podlomili a chcela som ho bozkávať navždy.
-Si myslíš, že som dáka... to? - odtiahla som sa.
-Nie nemyslím... viem, -
-No dovoľ, - odstrčila som ho.
-Viem, že si skvelá baba, - pozrel na mňa.
-O trištvrte na osem ťa budem čakať. Ak nevieš kde je intrák tak si to zisti... Trebárs aj z otcovej mapy, alebo si najmi niekoho z FBI, - otočila som sa a nechala som tam Xaviera stáť samého.
-Dúfam, že tam nebudú tí traja králi, lebo dnes fakt nemám náladu pozerať sa na ich ksichty, - povedala som Lenke, keď sme vchádzali do jedálne na večeru.
-A prečo ideme tak skoro vlastne? - spýtala sa ma Lenka, ktorá kráčala za mnou.
-Idem so Zavim na jednu akciu, - zobrala som si tanier s Tatranskou zmesou (opäť! ) a pobrali sme sa k nášmu obvyklému stolu.
-Čooo? -
-Noooo, - sadli sme si.
-A to akože fakt? A si mi nič nepovedala! A čo si ideš obliecť? – zahrnula ma Lenka otázkami, keď som jej všetko povedala.
-Pohoda, všetko mám zariadené. Bola som si požičať jednu sukňu. Vieš tú, čo sme minule obzerali vo výklade, - povedala som jej pokojne.
-Myslíš tú čiernu s tými blbosťami? -
-Hej tú. A požičiaš mi tvoje čierne tielko? Na mojom sú nápisy, - spýtala som sa.
-No jasné, - prikývla Lenka.
-Fajn. Tak môžeme už ísť ak si dojedla, - postavili sme sa a odniesli sme zbytok nedojedeného jedla.
Mala som asi hodinu na oblečenie, make up a celkovú prípravu. No potrebovala som viac, čo sa týka psychiky, lebo som bola strašne nervózna. Lenka ma upokojovala , že všetko dobre dopadne a zajtra jej budem rozprávať, že čo sa komu stalo.
-Budeš ako Nový čas, - smiala sa.
-No jasné, - nervózne som sa usmiala.
-Tak ja už idem, - povedala som jej.
-Drž sa zlato, - ešte raz sa na mňa povzbudivo usmiala.
O trištvrte na osem som zišla dole vyobliekaná ako hviezda na červenom koberci. Stretla som zopár ľudí. Chalani po mne zízali a baby závistlivo zazerali. Na chodbe som stretla aj „vždy usmievavého Peťka“. Hodil po mne lačný pohľad, ale ja som len prešla popri a nevenovala som mu svoju pozornosť.
Pred internátom už stála čierna audina. Vydala som sa smerom k nej. Vystúpil z nej Xavier. Mal na sebe čierny frak, bielu košeľa a čierneho motýlika. Hnedé vlasy, ktoré mu podrástli od začiatku školského roka mal nagélované a v rukách mal ružu. Vyzeral tak božsky. Okrem Xaviera som si všimla aj skupinku „fajčiarov“, na čele ktorej stál Sonnenschein. Jeho reakcia bola dosť komická a keby som nebola taká ohúrená, tak by som zareagovala normálne, teda by som sa začala smiať. Keď totiž Zavi vystúpil z auta, tak Sonnenscheinovi vypadla cigareta z úst.
Vymyslený príbeh
Komentuj
6 komentov k blogu
1
sleepwalker9
18. 4.apríla 2009 23:49
Napíš svoj komentár