Autobusový princ 51. diel

Keď som na druhý deň zavítala do školy, Miško ma objal a spýtal sa ma, či sa mám už fajn.
-Áno, dnes je to už v pohode. Nevieš, či dnes príde Xavier? Musím s ním hovoriť, -
-Neviem ti povedať, - pozrel na mňa a v tej chvíli do šatne vošiel už spomínaný Xavier spolu s Ivou.
-Čaute, - pozdravili sa nám.
-Ahojte, - odzdravila som ich.
-Už ti je dobre, Geri? Čo ti včera bolo? - spýtala sa ma Iva.
-Asi som mala len niečo s tlakom. Dnes mi je už vcelku dobre, - povedala som.
Sedela som na botníku a Xavier sa mlčky prezúval. Sadol si teda vedľa mňa.
„Super, už len dostať tých dvoch preč.“
O to sa postaral Miško a zahovoril Ivku. Teda sme s Xavierom osameli. Nastalo ticho. Xavier sedel vedľa mňa a pozrel sa na mňa. Po minúte trápneho ticha, kým som hľadala správne slová a ako začať, to Xavier vzdal a chystal sa odísť. Postavil sa, no ja som ho chytila za ruku a postavila sa k nemu. Znovu sa na mňa pozrel.

-Ja len, že ďakujem za ten včerajšok. Že si ma odviezol a že si pri mne zostal, aj keď si nemusel. Čo som ti dlžná? - držala som ho stále za ruku.
-Tri eurá, - povedal.
-Fajn, - otočila som sa, že si vyberiem z tašky peňaženku, no Xavier ma potiahol za ruku so smiechom naspäť.
-Žartoval som, - povedal s úsmevom.
-Aha, - začervenala som sa.
-Tak teda ešte raz ďakujem, -
-Geri? - pozeral na naše spojené ruky.
-Nechcela by si...-
-Áno, - skočila som mu do reči.
Zavi od prekvapenia otvoril ústa, no nevydal ani hláska.
-Dnes o siedmej pri fontáne, - usmiala som sa a zatvorila mu dlaňou ústa.
Zavi sa tiež usmial a nevinne na mňa pozrel s očakávaním v očiach. Priblížila som sa k nemu a dala mu pusu na líce. Zavi sa pohol a chcel mi dať bozk na pery. Len pár centimetrov chýbalo k tomu, aby sa naše ústa dotkli, keď do šatne vošla Iva.
-Zabudla som si tu mobil, - povedala ospravedlňujúco.
So Zavim sme mlčky stáli, pozerali sa do očí a držali sa za ruky.
-Čo tu vy dvaja robíte? - spýtala sa veselo.
-Ale nič, - povedal Xavier s úsmevom.
-Aha, - uškrnula sa Iva.
Ja som sa usmiala na Zaviho tiež a pustila som ho.

Večer som sa chystala von ako na prvé rande v živote. Popri tom som celkom zabudla na Erika. Len keď sa zjavil vo dverách, tak som dostala strach, že všetko vie.
-Kam ideš? - spýtal sa ma zarazene.
-Do mesta... dohodli sme sa s babami v triede, že si niekam na konci roka vyjdeme, - povedala som a pretiahla som sa popri ňom do kúpeľne
-Aha, tak dnes teda nejdeme von? - stál i naďalej vo dverách so založenými rukami.
-No, nie, - šla som naspäť do izby a ani som sa naňho nepozrela.
-Tak si to užite. Ja sa budem učiť, - pobral sa Erik preč.

-Takto mu klamať, - ozvala sa Lenka, ktorá sedela na posteli, keď zatvoril za sebou dvere.
-Ja mu neklamem, - povedala som obranne.
-No tak nie. Ale potom si lesba, ak považuješ Xaviera za babu, - povedala uštipačne.
Ja som sa na ňu len usmiala a vyšla som z izby von.

 Vymyslený príbeh

13 0 0 0 0

Komentuj

18 komentov k blogu