Autobusový princ 52. diel

-Ahoj, - pozdravila som Xaviera.
-Ahoj, ja som Xavier, - povedal mi s úsmevom a podával mi ruku.
Nechápavo som naňho pozrela.
-Myslel som, že by sme mohli začať odznova, -
-Aha. Tak ja som potom Geri, - podala som mu ruku a zatriasla mu ňou.
-A pusa nebude? - spýtal sa nevinne.
-Cudzích ľudí nebozkávam, - uškrnula som sa.
-Tak teda ja som primátorov syn, mám nevlastnú matku a mám rád dobrú hudbu, čiernu farbu, dievčatá a pizzu, - držal ma za ruku.
-Ja nemám rodičov, - povedala som.
-To mi je ľúto, -
-Ale prišla som ešte o jednu osobu, ktorá bola pre mňa dôležitá, -
-O koho? - prikročil ku mne.
-O jedného úžasného chalana, ktorého som neskutočne milovala a opustila som ho kvôli inému. Ja viem, že som mu ublížila a teraz sa so mnou kvôli tomu nebaví, - pozerala som do zeme.
-To si mu teda fakt ublížila. Neuveríš, ale aj ja som mal frajerku, ktorú som miloval a ona mňa tiež, len ma nechala kvôli inému. Bolelo ma to ako nikdy nič predtým. A chceš vedieť tajomstvo? Stále ju milujem a keby chcela, odpustil by som jej. Odpustil by som jej všetko, len aby znovu bola pri mne....bola moja, - pristúpil znovu bližšie.
Zatvorila som oči a po líci sa mi skotúľala slza. Zavi mi ju zotrel rukou a ja som od neho odstúpila.

Strávili sme spolu nádherný večer. Ani neviem ako a popri tom rozprávaní a smianí sa už skoro zotmelo. Keďže sme mali o desiatej večierku, musela som sa pobrať smerom na intrák. Xavier ma bol pravdaže gentlemansky odkopnúť, ako mi vysvetlil.
-Môžem ťa pobozkať? - spýtal sa ma, keď sme stáli na rohu ulice.
Ďalej som si netrúfala zájsť, aby nás niekto neželaný nevidel.
-Neviem, či je to dobrý nápad, - povedala som.
-A aspoň na líce? - žobronil.
-Len na líce, - súhlasila som nakoniec.
-Ale zatvor oči, - povedal mi.
-Nie, - protestovala som.
-No tak, neveríš mi? -
-Cudzím ľudom nedôverujem, - uškrnula som sa.
-Po dneskajšku toho vieš viac ako môj otec, - zasmial sa.
-Sľubujem, že ťa nepobozkám na pery, keď nechceš, - povedal mi.

Váhavo som mu pozrela do očí, no potom som tie svoje zatvorila. Najprv sa nič nedialo, no potom som zacítila, že Zavi sa ku mne priblížil. Srdce sa mi divoko rozbúchalo. Xavier to ako keby začul, lebo mi priložil naň dlaň. Čakala som pusu na líce a preto ma bozk na sánku vyviedol z miery. Trval len chvíľočku a potom ma prekvapil na druhej strane. Xavier ma ešte raz jemne pobozkal na krk a povedal mi, že už môžem otvoriť oči.

-To bol bozk na líce? - pozrela som naňho s hraným rozčúlením.
-Sľúbil som ti predsa, že ťa nepobozkám na pery a to som dodržal, - poznamenal.
-A že vraj ti mám veriť. Nabudúce ti nedovolím dať mi pusu ani na líce, -
-To teda nie! - schytil ma do náručia.
Snažila som sa ho rukami od seba odtlačiť, no potom som to vzdala. Xavier ma znovu začal bozkávať na krk a posúval sa vyššie a vyššie.
-Nezvyknem bozkávať cudzie baby, ale ty ma neskutočne elektrizuješ, - zašepkal mi do ucha.
-Zavi, prosím, nekaz to, - zastenala som.
Pustil ma.
-Ďakujem, - rukou som si prešla po tričku.
-Aj ja ďakujem za krásny večer, - usmial sa na mňa.
-Rád by som si to niekedy zopakoval, - nadhodil.
-Nebudem proti, - povedala som a Xavierovi sa na tvári zjavil úsmev.
-Dobrú noc teda. Vidíme sa zajtra v škole, - pobozkal ma ešte raz na líce a potom sa dal veselo na odchod.

 Vymyslený príbeh

10 0 0 0 0

Komentuj

27 komentov k blogu