Autobusový princ 54. diel

-Pôjdeme dnes von? - spýtal sa ma Xavier.
Sedeli sme na lavičkách pred školou a čakali na Miška, ktorého si zavolala ešte zástupkyňa riaditeľa do kancelárie. Nohy sme si rozkročili a sedeli sme tvárou k sebe.
-Dnes asi nie, - povedala som.
-Prečo? Nechceš sa so mnou bozkávať? -
-Chcem, ale dnes sa mi nedá, - preriekla som sa.
-Chceš? - spýtal sa ma pobavene Zavi.
-Ehm... dnes sa mi nedá, - zopakovala som a pozerala som do zeme.
-Ja som sa pýtal na niečo iné, - doberal si ma.
-Áno? A na čo? -
-Či sa chceš so mnou bozkávať, -
-Nie, - povedala som nekompromisne.
-Fakt? - zdvihol obočie.
-Fakt, - prikývla som.
-Ani trošičku? - zatváril sa smutne.
-Ani trošičku, - klamala som.
-Škoda, a ja som sa včera tak snažil, - vzdychol si a sklopil zrak.
-No tak dobre. Trošičku áno, - pripustila som nakoniec a Zavi sa s úsmevom na mňa pozrel.
S tým jeho hrejivým úsmevom, pri ktorom mi vždy poskočilo srdce.
-Veď počkaj, keď ma uvidíš v akcii. To nebudeš chcieť prestať. Budem ten najlepší, aký ťa kedy bozkával a bozkávať bude, - dušoval sa.
-Som zvedavá teda, lebo máš silnú konkurenciu, - podpichla som ho.
-Mám ti to predviesť hneď a zaraz? - naklonil sa ku mne.
-Nie, - zasmiala som sa.
-Ale hej, len tak mi uveríš, - chytil mi ruky, ktoré som obranne dávala pred seba, a dal mi ich za chrbát.
-Nieeeee, prestaň, - pritiahol si ma k sebe a vyložil si moje stehná na jeho nohy.
-Veď to nebude bolieť, teda ak sa nebudeš metať, - podotkol.
-Fajn, - prestala som a zavrela som ústa.
Pery som mala pevne stisnuté. Xavier zarazene na mňa pozrel a potom priložil svoje pery na moje. Ja som nezaujato pozerala hore.

-Nemôžeš trošku spolupracovať? - pozrel na mňa a ja som pokrútila hlavou.
-Fajn, tak to skúsim inak, - začal ma rozmaznávať.
Jemne mi prešiel po celej spodnej a vrchnej pere zvlášť. Musela som sa sústrediť, aby som čo i len na chvíľku nepovolila. Xavier znovu prestal a ja som otvorila oči, ktoré som mala od toho sústredenia zatvorené. Chvíľu na mňa pozeral, no potom ma znovu začal bozkávať. Z ničoho nič ma však uhryzol do spodnej pery.
-Au! - zjajkla som.
Zavi to ihneď využil a jazykom blúdil v mojich ústach. S každou sekundou si ma podmaňoval viac a viac a keď sa vzdialil, so zatvorenými očami som zašepkala jedinú prosbu: Neprestávaj! Zavi mi pustil ruky a ja som si ho za šiju pritiahla k sebe. Tento krát mi dovolil hrať sa s ním, zatiaľ čo jeho neposlušné dlane dobývali môj výstrih. Zastenala som, keď sa mi dostal pod podprsenku. Xavier si to očividne užíval rovnako ako ja. Po dvoch mesiacoch abstinencie od tela toho druhého bolo teraz takmer nemožné prestať.

-Vy dvaja už predsa spolu nechodíte, - zjavil sa pri nás Miško.
-Daj si odchod, Mišo, - povedal Xavier a snažil sa ma znovu bozkávať, no ja som už nechcela. Zliezla som z neho dolu a stiahla si tričko.
-Čo potrebuješ? - snažila som sa tváriť, že sa nič nestalo.
-O koľkej dnes ideme teda? - spýtal sa ma.
-O siedmej, -
-Počkať, ty ideš von s Mišom? - prerušil ma Xavier.
-No, ako vidíš tak áno, -
-Miško, však budeš taký dobrý kamarát a prenecháš mi Geri na dnes večer, - otočil sa smerom k nemu.
-Hej, hej, hej! - začala som protestovať.
-Čo? - pozrel sa Xavier na mňa.
-Čo robíš? -
-Chcem ísť s tebou von. Tak Mišo? - viac mi nevenoval pozornosť.
-Hej, v pohode. Zober si ju, - uškrnul sa.
-Jedná sa tu hlavne o mňa, nie? -
-Tíško, Geri, - naznačil mi prstom aby som mlčala.
Na protest som sa postavila, že odchádzam, no Zavi ma chytil za ruku a pozrel sa mi do očí.
-Pôjdeš so mnou von, však? Prepáč, - povedal.
-Fajn, - prikývla som.

 Vymyslený príbeh

14 0 0 0 0

Komentuj

12 komentov k blogu