Autobusový princ 55. diel

Keď som večer vychádzala z intráku, Xavier ma už čakal pred ním. Doširoka sa usmieval a v rukách držal bordovú gerberu. Keď som k nemu podišla pobozkal ma na líce a podal mi kvet.
-Ahoj, - povedal mi.
-Ahoj a ďakujem, - usmiala som sa.
-Nemáš za čo, - usmial sa aj on.
-Kam ideme? - spýtala som sa ho.
-Ehm... no tak od Miša som vytiahol, že si sa tešila dnes do kina a ja by som ťa nerád pripravil o niečo, čo máš rada, - pohli sme sa smerom do mesta.
-Hej to je fakt, ale ty predsa nemáš rád romantické filmy a komédie, - uškrnula som sa.
-Keď som prežil Twilight, prežijem už všetko, - prevrátil očami.
-Ale dnes ide New Moon, čiže druhá časť Twilight ságy, - prehodila som.
-Čo? To nemyslíš vážne! - vyvalil oči.
-Nie, robím si srandu, - buchla som ho so smiechom do pleca.
-To nie je vtipné, - podotkol, - Raz ma ten sfetovaný bezďák zabije. Zovšadiaľ na mňa čumí, - posťažoval sa mi.
-A ja som ti chcela navrhnúť, aby si si nechal podrásť vlasy, -
-Tak s tým sa rozlúč. Nechápem, čo na ňom všetky vidíte, -
-Je taký hrozne sexy a mužný, - povedala som pobavene.
-A ja nie som sexy a mužný? - spýtal sa ma Xavier.
-Ehm... no si... jasné, - dusila som v sebe smiech.
-Tak zabudni na Cullena, -
-Rozkaz, súdruh Danko. Prečo sa ti to vlastne nepáči? -
-Neviem, ale fakt nepoznám žiadneho chalana, ktorému by sa taká kravina páčila, - povedal mi.
-Napríklad Erik...- zháčila som sa uprostred vety a zahryzla som si do pery.
-Aha, - povedal mrzuto.

-Nemusíme ísť na to. Môžeme ísť trebárs na nejaký horor, tie máš rád, nie? - povedala som po chvíli, keď sme mlčky kráčali po chodníku.
-Nemáš ich rada, - povedal mi vecne.
-Hej, neznášam ich, ale to je jedno, -
-Tak prečo chceš ísť potom na horor? -
-Chcem byť s tebou, - povedala som a Zavi ku mne obrátil tvár.
-Naozaj? - spýtal sa ma prekvapene.
-Nie, robím si srandu, - prevrátila som oči.
-Fajn, tak ideme na horor, - uškrnul sa.
-Poďme, - pokrčila som plecami.

Neznášam horory a bojím sa ich. On to dobre vedel, no užíval si to. Držala som ho za ruku ako malé decko, keď ide s mamou k zubárovi a druhou som si zakrývala oči. Statočne som to však pretrpela a keď sme vychádzali z kina von, uľahčene som si vydýchla.

-Ty si sa bála? - spýtal sa ma pobavene.
-Nieee, - zatiahla som.
-Tak prečo si sa ma potom držala? -
-To aby si sa ty nebál, - uškrnula som sa.
-Skutočne milé od teba, - podotkol.
-Skutočne mi chýbal tvoj sarkazmus, - povedala som mu na oplátku.
-A mne tvoja irónia a úžasný zmysel pre humor, -
-No čo, zabijem sa keď som dokonalá a všetci po mne idú? - vyplazila som mu jazyk.
-Dokonalá budeš až vtedy, keď budeš tvoriť pár s pánom Dokonalým, teda so mnou, -
-Ale čo? - pobavene som sa naňho pozrela.
-A daj si pozor na jazyk, lebo ti ho hneď skrotím, -
-No to by som chcela vidieť, - zasmiala som sa a pustila som sa do behu.
Xavier sa ihneď za mnou rozbehol a dobehol ma až za kinom. Keď ma chytil oprel ma o stenu a bez slov na mňa pozeral. Hrudník sa mi dvíhal a Zavi naň kukol. Potom sa mi znovu pozrel do očí a uškrnul sa.
-No ha ha ha, - povedala som.
-Si dokonalá. Ani si nevieš predstaviť, ako si mi chýbala, - chytil ma za ruku a ťahal preč.

 Vymyslený príbeh

10 0 0 0 0

Komentuj

32 komentov k blogu