Autobusový princ 56. diel

Už bola tma, keď sme sedeli na lavičkách pred intrákom. Vonku ešte postávali fajčiari lúčiaci sa so svojou pravidelnou dávkou nikotínu. Ja som sa pohrávala s polomŕtvou gerberou a Zavi sedel mlčky vedľa mňa. Ani jeden z nás nevedel čo má povedať. Dnes sa stalo niečo prelomové. No neboli sme si istí, či to tak cíti aj ten druhý. Zo zadumania ma vyrušil môj mobil. Ozvalo sa zvonenie, známe hlavne z posledných dvoch mesiacov. Volal mi Erik. Zavi stuhol, pretože to zvonenie poznal aj on.

-Geri? Ľúbiš ma už? - odhodlal sa konečne na to.
V tme som zacítila, ako šmátra po mojej ruke.
-Akože už? - zahľadela som sa naňho.
-No keď si mi niečo také naposledy hovorila, tak to bolo to, že ma máš rada, respektíve, že nevieš čo ku mne cítiš. Tak chcem vedieť, či ma už miluješ, lebo dnes som to tak cítil, -
-Ja som ťa milovala, milujem a milovať budem, -
-Takže...s Erikom si skončila? Nadobro? - prekvapene na mňa pozrel.
-S Erikom? - usmiala som sa naňho.
-Ty si zo mňa robíš dobrý deň! - povedali mi nahnevane.
-Skončila som s ním, - povedala som pokojne.
-Fakt? - ešte stále bol trošku nahnevaný.
-Áno, neveríš mi? -
Xavier neodpovedal.

-Asi už radšej pôjdem, - zdvihla som sa.
-Nie! Nechoď...- zastavil ma.
-Zavi...-
-Prepáč, ale ja sa snažím. Ešte stále nemôžem uveriť, že si tu so mnou. Mám strach, že sa so mnou zahrávaš. Raz ma miluješ a raz nie. Preto som si možno držal odstup a beriem každú maličkosť vážne, - povedal mi s obavami a otvorene.
Uprene som sa mu zahľadela do očí a povedala som len dve slová.
-Milujem ťa, -

-Ako ti mám dokázať, že to myslím fakt úprimne a vážne? - pozrela som mu do očí.
-Zober si ma, - povedal ma Xavier.
-Kam? - spýtala som sa nechápavo.
-Za manžela, -
-Čo? - trhlo mnou, keď mi doplo, čo odo mňa žiada.
-Žiadam ťa o ruku. Mám si aj kľaknúť? - kľakol si predo mňa na koleno.
-Zavi, ja...- nezmohla som sa na slovo.
-Miluješ ma? - spýtavo na mňa upieral zrak zdola.
-Áno, - povedala som.
-Fajn, to mi stačí, - postavil sa opäť na rovné nohy.
-A teraz mi to povedz ešte raz, - chytil ma za ruky.
-Milujem ťa. Nikoho iného len teba, - naklonila som sa k nemu a pobozkala som ho.

-Geri, ani si nevieš predstaviť ako ťa milujem. Prosím už ma nikdy neopusť, prosím už mi to nikdy neurob, prosím, - pozeral sa mi hlboko do očí.
Až ma zabolelo pri srdci, radšej by som umrela akoby som mala sklamať túto osobu, ktorá bola pre mňa všetkým. Rukou som mu vošla do vlasov a prikývla som.
-Budem sa snažiť, - povedala som.
-Zabijem ťa, ak ma opustíš, -
-Veľké slová, žiadne činy- poznamenala som.
-Nebojíš sa ma? -
-Prečo by som sa mala? -
-Som nebezpečný, - povedal a ja som sa začala smiať.
-Dobrú noc, zlato, - smiala som sa stále.
-Nesmej sa na mne, - pevne ma stisol až mi vyrazilo dych.
-Au, už sa nesmejem teda, - nadýchla som sa.
Zavi ma pobozkal na pery a otočil sa. Ja som len nechápavo pokrútila hlavou.
„Čo mu to zase sadlo na nos, preboha? “

 Vymyslený príbeh

15 0 0 0 0

Komentuj

32 komentov k blogu