Autobusový princ 57. diel

Ráno som do školy šla sama. Až pri bráne postával Xavier v bielom tielku a modrých bermudách. Vlasy mal nagélované dohora, na očiach mal slnečné okuliare, pravú ruku mal obviazanú a na ľavom pleci sa mu hompáľala školská taška.
-Xavier, čo sa stalo? - spýtala som sa ho, keď sme si dali pusu.
-Ale nič, - povedal mi.
-Ty si sa pobil? - pozrela som sa naňho podozrievavo.
-Ako si na to prišla? -
-Daj si dole okuliare, - rukou som po nich vyštartovala.
Zavi mi ruku chytil a tou obviazanou si ich sňal. Ako som čakala, mal tam obrovský monokel.
-Spokojná? - nasadil si ich naspäť.
-Kto ti to spravil? - spýtala som sa ho.
-Nikto, - pohol sa smerom do školy.
-Aha, no dobre, nebudem sa ťa na nič pýtať, keď nechceš, - šla som paralelne s ním.
-Ďakujem, - usmial sa a bolo na ňom vidieť, že sa mu uľavilo.
Ja som si zahryzla do pery.

-Čo budeme dnes robiť? Počul som, že končíme o dvanástej, - ozval sa Zavi.
-Neviem, máš niečo na pláne? - pozrela som naňho.
-Nooo, tak rozmýšľal som, žeeee by sme šli ku nám domooov a pozreli by sme si nejaký film, -
-Pozreli by sme si film? - uškrnula som sa.
-Oficiálne, - nahol sa ku mne.
-Ale môžeme sa zavrieť aj do mojej izby, - pobozkal ma na ucho.
Ja som k nemu otočila tvár a pobozkala ho na pery. Zavi si ma pritiahol k sebe. Ruku mi strčil do zadného vrecka a takto sme si vykračovali do školy.

Presne o dvanástej sme opúšťali areál školy a pobrali sme sa ku Dankovcom domov. Vošli sme do domu a hneď sme zamierili do Zaviho izby. S úsmevom som sa porozhliadala po čiernych stenách a nábytku. Zrak mi ihneď padol na posteľ a potom som pozrela na Zaviho. Myslel zrejme na to isté ako ja a uškrnul sa. Ja som sa pobrala teda smerom k nej.

Sadla som si na Zaviho posteľ, zatiaľ čo on púšťal hudbu. Ozvali sa prvé tóny mojej obľúbenej piesne System a Zavi sa s úškrnom pobral smerom ku mne. Hneď, ako bol pri mne, začal ma bozkávať. Ja som sa posunula viac do stredu postele a ľahla si na chrbát. Xavier mi šikovne porozopínal gombíky a bozkával ma najprv na brucho a potom na prsia. Potom sa presunul na krk, ktorému sa venoval najradšej.
-Tá blúzka mi zavadzia, môžem ti ju vyzliecť? - pozrel na mňa.
-Až keď si ty vyzlečieš tvoje tričko, - povedala som pobavene.
Zavi si šikovne prevliekol tričko cez hlavu a pozrel na mňa s výzvou.
-Hmmm, ty si posilňoval? -
-Hej, mal som nejako viac času posledný mesiac. A že vraj na to baby letia, - vyzliekol mi blúzku a sklonil sa nadomňa.
-To môžem potvrdiť. Ale ja som na väčšiu svalovú hmotu. Môžem ti dohodiť trénera, - podpichla som ho.
Zavi sa okamžite zdvihol a nebezpečne zazrel.
-Ak sa ti nepáčim, - povedal mi urazene.
-Ale zlato, - pritiahla som si ho za opasok k sebe.
Zavodne som sa naňho pozrela a začala mu ho rozopínať.
-Ja si ťa vyšportujem, -
-Tak toto sa mi páči viac, - povedal a aj on mne vyzliekol nohavice.
Chvíľu sme zápasili o to kto bude hore, no Zavi to potom vzdal a ja som prebrala iniciatívu .

 Vymyslený príbeh

10 0 0 0 0

Komentuj

30 komentov k blogu