Autobusový princ 58. diel

Sedela som na ňom a bozkala som ho na vyrysovanú hruď a bruško. Nižšie som si netrúfala zájsť. Sedela som mu v lone, takže keď sa posadil aj Zavi, bola som na ňom nalepená. Silno ma objímal okolo pása a bozkával ma na dekolt. Ja som zaklonila hlavu dozadu a užívala si horúce dotyky jeho rúk a pier. Potom ma jemne položil na chrbát a dlaňou prechádzal po celej dĺžke hrudníka. Druhá ruka mu majetnícky spočívala na mojich čipkovaných nohavičkách.
Hlavu mal v mojom výstrihu a hudba revala na celý dom.

-Xavier! Už aj to daj tichšie! - vtrhla k nám do izby Doňa.
Ako dvaja previnilci sme sa od seba odtrhli a ja som si k sebe pritiahla Zaviho tričko, lebo mi bolo najbližšie pri ruke.
-Doňa! Ehm... čo ty tu robíš? - bežal Xavier hneď stíšiť hudbu.
Keby som mohla, hneď by som sa v tej chvíli prepadla pod zem.
-Ja tu bývam, - povedala a pozrela na mňa pohľadom „a ty tu robíš čo? “.
-A vy dvaja ste tu čo robili, preboha? Teda okrem toho, že ste robili susedom koncert touto nemožnou hudbou, -
Blbá otázka.
-Skončili sme dnes skôr, tak sme prišli ku mne, že si pozrieme nejaký film, - zahováral Xavier.
-Tak sa aspoň oblečte, lebo za chvíľu príde aj Marek a nemyslím si, že bude nadšený, keď zistí, čo stvára jeho syn polonahý v posteli s dievačaťom len v spodnom prádle, -

-A sakra, - povedala som a začala som zháňať svoje oblečenie.
-Neobliekaj sa, - priblížil sa Zavi ku mne s úsmevom.
-Za chvíľu je tu tvoj otec, - pripomenula som mu.
On mi zatiaľ položil dlane na boky, kým ja som ho objímala okolo krku.
-Ľúbim ťa, - povedala som mu.
-Aj ja teba, - dal mi pusu na vlasy.


-Geri, aké milé, zase ťa vidieť u nás, - s úsmevom ma privítal Zaviho otec.
Sedel rozvalený v kresle a mal na sebe oblek. Skúsila som si v obleku predstaviť Xaviera a pri tejto predstave som sa musela pousmiať. Hneď som si ho predstavila pred oltárom.
-Aj ja vás rada vidím, - opätovala som mu aj ja úsmev.
-Dáš si niečo na pitie? -
-Asi nie, ja som sa chystala na odchod, - povedala som.
-A nejdete s Xavierom pozerať film? Doňa mi niečo také spomínala, - zahľadel sa na mňa.
-No... hej...- povedala som vyhýbavo a v duchu som sa pýtala, či mu spomenula aj moje spodné prádlo.
-A budete v obývačke alebo v detskej? -
-Neviem, to sa musíte opýtať Zaviho, -
-U mňa v izbe, - ozval sa pohotovo.
-Už aj ideme, - zdvíhal sa z miesta.
-Potrebuješ ešte niečo, otec? - ťahal ma preč.
-Ale nie, choďte, - vzdychol si.

Zavreli sme sa do izby a vyvalili sa pod hviezdy, ktoré mal na plafóne, tak ako som si to pamätala. Každý si zrejme domyslí, že z filmu som nevidela ani polovicu.

Nastal posledný deň školského roka. Mala som zmiešané pocity. Na jednej strane radosť z prichádzajúceho leta a nič nerobenia a na druhej pochybnosti a strach z toho, ako prežijem celé dva mesiace vzdialená 180 kilákov od môjho milovaného. Zavi sa posledný deň vyšvihol. Mal na sebe oblek a dokonca aj kravatu. Na všetky strany rozdával úsmevy, no ja som vedela, že nie sú úprimné. Niečo ho ťažilo. Zrejme to, čo aj mňa. Bolo to celkom ľahké tváriť sa, že je všetko okej pred ostatnými. Bála som sa však s ním osamieť. Tá chvíľa nadišla, keď som stála na autobusovom nástupišti a čakala som s tromi taškami a jedným kufrom na spoj do Detvy. Celú dobu sme žartovali, no vnútro mi zvieralo. Nakoniec prišiel autobus. Veci som si zložila do batožinového priestoru a postavila som sa do radu.
-Sľúb mi, že ma prídeš pozrieť, - povedala som Zavimu a jednou nohou som bola už dnu v autobuse.
-Vždy, keď sa mi bude dať, princezná, - sľúbil mi.
Naposledy som mu dala pusu a nastúpila som dnu.
Čakali ma dva hrozné mesiace.

-Zabudol som ti povedať, že máme pri Zvolene chatu, - povedal mi, keď som mu zdvihla.
Autobus sa pohýnal a ja som sa obzrela neschopná slov.
-Ľúbim ťa, - zložil.
Na perách mu pohrával ten dôverne známy úsmev.

Omyl, čakajú ma dva nádherné mesiace.

 Vymyslený príbeh

10 0 0 0 0

Komentuj

16 komentov k blogu