Autobusový princ 60. diel

Ráno som sa zobudila na to, že na mňa svieti slnko. Dosť nepríjemné, lebo ma potom zvykne bolievať hlava. Posadila som sa teda a porozhliadala sa po izbe. Nikde som nevidela kufre ani iné moje veci. Zrejme mi ich môj milý vybalil a poukladal ich do skrine. Nohy som zložila z postele a pod bosými nohami som zacítila koberec. Precupitala som do kúpeľne, kde som sa konečne osprchovala a umyla si zuby. Potom som sa jemne namaľovala a hrebeňom si prečesala vlasy, ktoré som si dala do gumičky. Keď som vyšla von len v uteráku, Zavi stál pri okne a otočil sa.
-Dobré....ráno, - povedal prekvapene.
-Dobré, - usmiala som sa naňho.
-Deje sa niečo? - spýtala som sa ho, - Keď sa na mňa tak pozeráš? -
-Ale nie, nie. Nič, - prešiel si ma pohľadom od hlavy až po päty.
-Mohol by si...- pozrela som naňho, keď som si chcela vybrať veci zo skrine.
-Hej, no jasné, - zašomral a vyšiel von z izby.

Ja som sa navliekla do plaviek a potom som sa pobrala ku bazénu, ktorý sme mali pri hoteli.
Tam sedel Zavi a niečo popíjal.
-Hotovo? - spýtal sa ma.
-Áno, - prikývla som a sadla som si k nemu.
Xavier mi objednal niečo na pitie a tak sme mlčky sedeli pri stole.

-Je tu krásne, - poznamenala som a usrkla som si z pohára.
-Uhm, - prikývol.
-Je ti niečo? -
-Nie, - povedal mi zase krátko.
-Zavi, prepáč, ale ja som včera bola fakt strašne unavená, - povedala som mu s výčitkami v hlase.
-Veď v pohode, - zamrmlal.
-Sľubujem, že dnes to bude iné, - chytila som ho za ruku a on sa na mňa pozrel.
-Geri, to nie je potrebné, - povedal mi nakoniec a zdvihol sa.
Ja som ho sledovala ako kývajúc bokmi kráča k bazénu a potom doň skočí.

Pekne nám to teda začalo. So Zavim nebola skoro žiadna reč, čo som nechápala. Ja som naozaj nerozumela tomu, že prečo sa na mňa nahneval. To čakal, že hneď ako tam prídeme, tak sa s ním vyspím alebo čo? To by som sa s ním nevyspala ani keby som nebola unavená. Milujem ho, ale na toto som fakt asi ešte nebola pripravená.

Večer sme strávili na izbe. Išla som sa osprchovať, kým Zavi ležal v posteli a pozeral telku. Dlho sa mi nechcelo čvachtať vo vode, lebo som sa už tešila do postele. Mala som však z nevzsvetliteľných dôvodov zlý pocit. Ten sa naplnil, keď som vošla do spálne a všade bola tma. Pomaly som kráčala ku posteli, aby som o nič nezakopla a nič nezhodila na zem. Keď som si konečne ľahla do postele, pozerala som do stropu. Potom som sa pritúlila k Zavimu. Objala som ho okolo pása a hlavu som si položila na jeho plece.
-Spíš? - zašepkala som mu.
Neprišla žiadna odpoveď. Stiahla som sa teda na svoju polovičku a prikrývku som si vytiahla až pod krk. Zatvorila som oči a po tvári mi začali stekať slzy. Snažila som sa plakať potichu. Potom som si uvedomila za sebou pohyb.
-Geri? - zašepkal mi Zavi po tichu do ucha.
Ja som vzlykala ďalej.
-Geri, no taaak. Prepáč, - chytil ma za brucho a pobozkal na krk. Ja som sa k nemu otočila a silno som ho objala. Zavi si ma pritiahol k sebe a perami mi vysal slzy z líc. Potom ma pobozkal na pery a ja som cítila ich slanosť. Potrebovala som ho však. Za tie dva týždne sme si toho mali dosť vynahradiť. Zavi ma bozkával a ja som sa v ňom strácala. Zaspala som až nadránom, keď som mala pery opuchnuté od bozkov.

 Vymyslený príbeh

12 0 0 0 0

Komentuj

16 komentov k blogu