Autobusový princ 66. diel

Nasledujúci deň sme celý strávili v posteli. Vždy keď z nej chcel Zavi vyliezť, tak som ho stiahla naspäť. Nakoniec som ho musela pustiť, lebo bol hladný a ja mne tiež už škvŕkalo v bruchu. Doniesol mi na podnose naservírované jedlo a kŕmil ma. Potom sme si pozreli film na domácom kine a večer sme sladko zaspali.

Dovolenka plynula rýchlo ako každá, keď vám je dobre.Nastal predposledný deň v Taliansku a ja som si ešte chcela užiť mora, no Zavimu sa veľmi nechcelo. Vybrala som sa teda sama. Naposledy som vliezla do vody, lebo som vedela, že zajtra na to nebude čas. Vrátila som sa až podvečer.

-Takže Lenka, hej? - otvorila som dvere a Zavi sa postavil z postele.
V rukách držal môj mobil.
-Čo s ňou? - spýtala som sa, hoci som vedela, koľká bije.
-Ti každý večer píše, -
-A kto by mi mal? -
-Neklam mi láskavo, dobre viem, že je to on! - bol nahnevaný.

Dobre som to vedela, no aj tak som zapierala, lebo tohto som sa obávala.
-Kto on? - spýtala som sa hlúpo.
-Tvoj vyvolený, -
-Po prvé, nie je môj vyvolený a po druhé, ty mi prehľadávaš mobil ? Takto mi dôveruješ? - vzala som mu mobil z ruky.
-Ako ti mám dôverovať, keď mi ešte aj teraz klameš? - zazrel po mne.
-Dobre, priznávam, že mi píše Erik, ale nič medzi nami nie je. Je to len o písaní. Skončilo to. To je všetko proste, -

-A to, že mu v noci chýbaš, to mi ako vysvetlíš? -
-Tak teraz si prekročil všetky hranice, - nahnevala som sa už aj ja.
-To ty si ich prekročila, „láska moja“- povedal ironicky.
-Teraz ma akože necháš kvôli tomu? -
-Keď sa vrátime domov, tak je koniec, - povedal tvrdo.
Hoci sa snažil z celých síl, jeho oči ho prezradili. Srdce mu pukalo rovnako ako mne. A kvôli takejto kravine.
-Povedal si, že ma nikdy neopustíš a hneď pri prvej príležitosti to robíš, - vykričala som mu.
-Vtedy som nevedel, že jebeš s Erikom! -
-Ja s ním nejebem! -
-Tak potom som jebnutý ja! -
-Tak asi si, keď to nevieš pochopiť! Ja s ním nič...- prvýkrát mi dal niekto facku.
A bolelo to o to viac, že to bol Zavi.

-Píšeme si spolu na nete, lebo ho prednedávnom nechala nejaká baba. V noci mu je najsmutnejšie, tak ho aspoň nejako utešujem, - povedala som potichu so sklonenou hlavou.
Xavier len ticho stál. Nedokázala som zdvihnúť zrak a pozrieť sa mu do očí. Potom som sa otočila a odišla som z izby.

Keď som sa asi o hodinu vrátila, v izbe nik nebol. Prehľadala som ju celú, o nenašla som ani nijaký odkaz. Čakala som do jedenástej a Xaviera nebolo nikde. Ľahla som si do postele a ani neviem ako som zaspala. Ráno, keď som sa zobudila, zišla som na recepciu a lámanou angličtinou som sa spýtala, či nevideli Xaviera. Že vraj včera odišiel a ešte sa nevrátil.

V ten večer sme odchádzali. Po večeri som sa dobalila a naposledy som sa poobzerala po izbe. Spomínala som na všetko krásne, čo sme tu zažili a na to, čo sa stalo včera som sa snažila nemyslieť.
Zatvorila som dvere ešte pred tým ako mi do očí nabehli slzy.

 Vymyslený príbeh

12 0 0 0 0

Komentuj

23 komentov k blogu