Autobusový princ 7. diel

Pobrala som sa k baru a sadla som si.
-Sprite máte prosím vás? - opýtala som sa barmana v sexy vestičke.
-Áno. Chladený? -
-Ďakujem, - prikývla som.
-Smiem si prisadnúť? - spýtal sa ma ktosi zrazu. Otočila som sa a zistila som, že vedľa mňa stojí Martin Konrád.
-Vy stars môžete všetko, - povedala som a ironicky som zvýraznila slovo „stars“.
-Díky, - sadol si ku mne a objednal si tiež Sprite.
-Ty si tu s tým, čo je vo fraku? Xavierom? - opýtal sa ma po chvíľke ticha, ktoré nastalo a vypĺňali sme ho sŕkaním Sprite-u cez slamky.
-Hej. Ty si tu s niekým? -
-Ja? Nie, ale zajtra sa dočítaš, že sme tu boli spolu, - usmial sa a ukázal na fotografa, čo sedel za malou palmou, ktorá slúžila ako dekorácia a fotil ostošesť.



-No fajn, budem v novinách, - hlesla som.
-Neboj sa, to predýchaš. A kde je ten tvoj princ? - opýtal sa ma.
-Asi dvorí nejakým vznešenejším dámam, - kývla som hlavou na Zaviho, ktorý bol v obkľúčení asi piatich smejúcich sa báb, ktoré boli navyše aj sporo odeté(a že vraj ja sa neviem obliecť! ).
-Blbé, - skonštatoval Maťo.
-Ja by som takú peknú babu nenechal osamote, -
-Vďaka, si milý, ale mne už nič nezlepší náladu, - smutne som sa usmiala.
-Ako dlho už spolu chodíte? - nedal mi pokoja.
-Asi tak jeden deň? - povedala som.
-Ani to neviem presne, že kedy sme začali spolu chodiť, lebo to je príliš na dlho, -
-A to ste sa len tak stretli a ty, že aha Danko zbalím ho a on tak ako vždy, tak aj po tebe skočil...- začudoval sa Maťo.
-Počkaj, ako to myslíš, že aj po mne skočil, tak ako vždy? - spýtala som sa prekvapene no zároveň aj nahnevane.
-Čo? Jaj..nič, - snažil sa to Maťo zahovoriť.
-No hovor. Už aj! Keď si už raz začal, tak to aj dokonči, - venovala som mu celú svoju pozornosť a prestala som piť Sprite.
-Ty ho nepoznáš? Teda jeho povesť? - spýtal sa ma.
-No ani nie. Ja sem chodím len do školy, - povedala som mu.
-Aha, no to je tak. Xavier je najžiadanejší chalan v tomto okruhu smotánky, keďže je primátorov syn. Takže dievča po jeho boku má vysoký kredit. A nie len v smotánke je žiadaný. Aj „normálnym“ babám poplietol hlavu. A vieš akí sme my chalani. Keď po nás baby idú, tak to využívame. No a Xavier... On je jeden z nich. Nerád ti to hovorím ja a hlavne teraz, keď ste spolu začali. Možno sa zmenil, ale neviem no. No chcem ťa upozorniť už teraz, - pozrel na mňa a pokračoval.
-Vidíš tie baby? Všetky s ním už niečo mali. Každej zahýbal buď s jej kamarátkou alebo s nejakou úplne cudzou babou, keď dostal chuť na niečo nové, -
-Čo? - vyjachtala som.
-Tie baby sú z neho hotové. A je im jedno, že ich znovu podvedie a nechá. Hlavne, že sa opäť objavia po jeho boku. Minulý týždeň mal pri sebe ešte Peťu, preto sa čudujem, že dnes je tu s tebou, -
-Peťu? Akú Peťu? - obrátila som sa a pozrela na Zaviho.

Bodlo ma pri srdci. Videla som ho v objatí s Monikou a keď sa od seba odlepili dal jej pusu.
Pozrela som naspäť na Konráda a do očí mi nabehli slzy.
-Čo? Čo sa ti stalo? - spýtal sa ma ustarostene.
-Nechcel som ťa raniť. Prepáč mi, - utrel mi slzu z líca.
-Nič sa nestalo. Nevadí, - utrela som si opatrne aj zvyšné slzy, tak aby sa mi nerozmazala špirála.
-Niečo sa predsa muselo stať, inak by si...- obzrel sa tým smerom, kam som sa pozerala predtým ja.
-Ja radšej pôjdem, keďže si stihol nájsť za mňa náhradu . Ľudia si aj tak nevšimnú ak zmizne jedna hosteska, - postavila som sa, zvrtla som sa a rozbehla som sa odtiaľ preč.

Všetky oči sa v tej chvíli pozerali na mňa a keď som sa stratila za vchodovými dverami, obrátili sa na Konráda.
Xavier sa k nemu hneď rozbehol, chytil ho za golier a pritiahol si ho k sebe.
-Čo si jej spravil? - tváre mali blízko pri sebe.
-Ja? Nič. To ty si sa oblizoval s Monikou, kamoš, - pobavene povedal Maťo.
Xavier potichu zahrešil.

Vonku už bola tma a ochladilo sa. Aj napriek tomu, že som mala na sebe len tielko a sukňu, mi bolo stále teplo. No nehriala ma už láska. Bola to zlosť a nenávisť.
„Ako som tomu mohla veriť? Ja a Danko? “ spytovala som sa sama seba. „Zázraky sa v normálnom svete a hlavne v mojom živote nedejú. Dočerta! “ do očí sa mi zase nahrnuli slzy. Žmurkla som a veľká horúca slza sa mi skotúľala po líci. Zamierila som do parku, ktorý bol pri rieke, našla som opustenú lavičku a sadla som si.

 Vymyslený príbeh

12 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu