Autobusový princ 75. diel

Zaklopala som na Zaviho dvere a čakala som. Keď sme nik neozval, vošla som dnu. Ležal na posteli a ani si nevšimol, že som prišla. Podišla som k nemu a zistila som, že má slúchadlá v ušiach. Oči mal zatvorené. Ľahla som si k nemu do postele a vybrala mu jedno slúchatko z ucha von. Pobozkala som ho naň, ale Zavi sa ani nepohol.
-Láska, čo ti je?- spýtala som sa ho.
-Bolí ma,- povedal potichu.
-A kde?-
-Tu,- ukázal si na srdce.
-Prečo? Nechceš sa o tom porozprávať?- pohladkala som ho po líci.
-Chýba mi,- otvoril oči a pozeral na strop.
-Mama?- mala som výhľad na jeho profil.
Zavi prikývol. Takého som ho nepoznala. Bol taký zranený až som tomu nedokázala uveriť. Nikdy som nevidela zmučenejšiu tvár, a nikdy sa takto netváril pri mne.
-Aj mne naši chýbajú,- povedala som.
-Myslievam na ňu každý deň. Veľmi mi chýba. Ani si nevieš predstaviť, ako som ju mal rád,- odmlčal sa a ja som ho neprerušovala, lebo mi o mame nikdy nehovoril.
-Vždy som bol k nej hnusný, ja viem, že to so mnou nemala ľahké, lebo som bol rozmaznaný pubertiak, čo nevedel čo od rozkoše. Dokonca aj keď ležala v nemocnici, som ju v tomto „nesklamal“. Vždy som si našiel nejakú výhovorku, ktorá končila tým odporným „nabudúce“. Ona ma stále mala rada a verila, že prídem. Vždy ma pred otcom ospravedlňovala a on na mňa naliehal nech tam idem. A potom sa to náhle zhoršilo. Spamätal som sa neskoro. Ona... Ona zomrela. A ja som jej zrazu toľko toho chcel povedať. Po pohrebe som sa zosypal a nevychádzal som von. Prakticky som prestal žiť. Prestal som sa baviť s otcom a zo všetkého toho som ho obviňoval. Ale čo bolo najhoršie a stále je, za jej smrť môžem ja. Zomrela kvôli mne! Ja som sa na ňu vykašľal ! Nemala pre koho žiť. Ja som sa vonku opíjal s kamošmi a otec bol stále len v robote. Sklamal som ju,- z kriku prešiel do šepotu.
-A potom, keď si otec minulý rok doviedol Dominiku zazlieval som mu to ešte viac a začal som ho nenávidieť. Keď som však stretol teba... pochopil som to. On už nedokázal byť sám a neustále sa zožierať výčitkami,-
-Zavi, láska, netráp sa pre to. Ja tu budem vždy pre teba. Nikdy ťa neopustím,- povedala som mu.
On si položil hlavu na moje prsia a objal ma okolo pása. Pobozkala som ho na vrch hlavy a mlčala som.
-Milujem ťa,- zašepkal.
-Aj ja teba,-
Zavi zdvihol hlavu a pobozkal ma na pery. Rukou ma chytil za krk a druhou mi vkĺzol do podprsenky.

Zaspal na mne a ja som ho nežne hladkala. Keď už spokojne dýchal, zatvorila som oči aj ja. V tú noc sa mi snívalo s mojou mamou.

 Blog

15 0 0 0 0

Komentuj

13 komentov k blogu