„Najvyšší čas pobrať sa naspäť na intrák.“ Pomyslela som si a pomaly som sa pobrala smerom k môjmu druhému domovu. Keď som vyšla spoza rohu uvidela som pred intrákom Xaviera. Mal na sebe stále ten čierny frak a s rukami vo vreckách sa prechádzal hore-dolu. Rýchlo som zaspätkovala a pobrala som sa na druhú stranu intráku, teda ku zadnému vchodu. Otvorila som potichu dvere a vkĺzla som dnu. Po špičkách som prebehla cez vestibul, aby si ma nevšimla vrátnička a zamierila som k výťahom. Jedny dvere sa práve zatvárali a tak som sa rýchlo prešmykla dnu.
-Môžem? - otočila som sa na toho, ku komu som vtrhla.
-Sorry, že som ťa tak prepadla, ale strašne sa ponáhľam, - ospravedlňovala som sa Erikovi, pretože to on bol vo výťahu (a sám ).
Mal na sebe čierne tepláky, šedé tielko a v ruke držal mikinu a fľašku s čistou vodou. Takže šiel práve z posilňovne.
-V pohode, - povedal a ja som pritiahla dvere a stlačila dvojku.
-Vieš kde bývam? - zháčil sa Erik.
-Na druhom, nie? - povedala som a na vysvetlenie som ešte dodala:
-Poznám ťa... z videnia, -
-Ahá, jasné. Veď aj ja teba. Ty si tá, čo sa vždy smeje na večeri? - spýtal sa ma.
-No hej, - začervenala som sa.
-To sme s Lenkou až také nápadné? -
-Trochu, - zaškeril sa na mňa.
-Ale máš pekný úsmev, preto som si ťa všimol, -
Výťah zastal na druhom.
-To ti neuverím, - usmiala som sa naňho a pozrela som sa do zrkadla.
-Ježiš! Tak teraz si ma už fakt zapamätáš! Vyzerám ako strašidlo! - začala som si utierať líca a oči rozmazané od sĺz.
-Nie, nie. Úsmev mi ostane v pamäti navždy, - otvoril Erik dvere a otočil sa ku mne ešte raz.
-Dobrú noc teda, - povedal.
-Aj tebe, - zatvoril ich a ja som stlačila sedmičku.
Na piatom poschodí mi zapípal mobil. SMS- ka. Xavier.
„Preco mi nedvihas? Kde si? Uz si na intraku? Ak ano prid dole. Prosim. Xavier“
„Už ma vidíš! “ pomyslela som si a vystúpila som z výťahu na chodbu.
Keď som vošla do izby Lenka ležala na posteli a čítala Bravo.
-Dáko skoro...- zodvihla hlavu a zmĺkla keď ma zbadala.
-Čo..? -
-Nič. Prosím ťa na nič sa ma nepýtaj, - hodila som sa na posteľ a znovu mi zapípala SMS-ka. Znovu od Xaviera. Znovu slzy. Vypla som mobil, vybrala z ruksaku MP3-ku a zavrela som oči.
„I hate everything about you“ slzy mi stekali po spánkoch do vlasov.
„Why do I love you? I hate everything about you... Why do I love you? “
Ráno som otvorila oči a povedala som si: „ TGIF. Aspoň na niečo mi je dobrá tá angličtina. No, okrem toho, že teraz už viem, že Šurianky sú pri Nitre.“ Stále som na sebe mala sukňu, tielko a číny ešte od včera. Vykmochtila som sa z postele do kúpeľne. Oči som mala ešte černejšie ako večer. Umyla som sa a pozrela som opäť do zrkadla.
„To je už lepšie.“ Tvár som mala až nenormálne bledú oproti tej čiernej farbe.
-Už..? - spýtala sa ma Lenka, keď som sa vrátila do izby.
-Nie, - povedala som a zahrabala som sa do skrine, ktorá len tak-tak držala pohromade.
-Včera som stretla Konráda, - povedala som Lenke vo výťahu.
-No super, - povedala Lenka „nadšene“.
Keď sme vošli do jedálne sedeli tam len ôsmi ľudia. Pohľad mi ihneď padol na Erika a Jogurta, ktorí sedeli pri strednom stole. Zobrali sme si tanieriky s tradičnou kockou masla, chlieb a pobrali sme sa na svoje obvyklé miesta. Keď sme prechádzali okolo dvoch už spomínaných, usmiala som sa, Erik sa mi pozdravil a ja som sa mu odzdravila.
-Ty sa odkedy zdravíš s Erikom? - spýtala sa ma Lenka.
-Od včera? - natierala som si chlieb.
-Aha. Už mi konečne povieš čo sa včera stalo? Neverím, že by si bola tak vedľa z Konráda, - nevydržala to už Lenka.
Neostávalo mi nič iné, len jej všetko vyrozprávať. Zistila som, že sa mi uľavilo.
-Čo? No to je debil! Ale tak chlap. Dalo sa čakať, - usmiala sa Lenka a spustili sme dialóg o chlapoch prevažne s nadávkami
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
sleepwalker9
11. 5.mája 2009 17:55
Juuuuj..
2
jaaj Jogurt to ma zabilo kks ja si tieto staré diely už ani nepamätám pridávaj rýchlejšie nie?
už chcem Senkoooo
už chcem Senkoooo
3
Napíš svoj komentár