Autobusový princ 80. diel

A bol tu piatok. Nedostala som to. Toto už nie je vtipné. Ja nechcem byť tehotná. Ja nie som tehotná. Ja NEmôžem byť tehotná! Hore som bola už od piatej, lebo môj žalúdok mi nedovolil spať. Myslela som si, že mi možno pomôže horúca voda, ale v sprche som vydržala maximálne pol hodinu a potom som to vzdala. Zababušila som sa do Xavierovho županu a usadila som sa v obývačke na gauči. Pozerala som argentínsku telenovelu a potom som schúlená nejako zaspala. Zobudil ma až Zavi, bozkom na líce.
-Stalo sa niečo, zlatko?- čupol si ku mne.
-Nedalo sa mi spať,- povedala som mu.
-Prečo? Čo sa stalo?-
-Dnes je piatok,- povedala som skrúšene.
-A? Nič?- spýtal sa ma, no odpoveď mohol vyčítať z mojej tváre.
-Nie,-
-Fajn. Tak ideme teda. Poď,- chytil ma za ruku a ťahal do izby.
Tam ma obliekol, lebo ja som nebola ničoho schopná a potom ma ťahal zase nazad do obývačky. Usadil ma na gauč a pripravil mi raňajky. Keď som sa najedla, vybrali sme sa do mesta.

Slnko svietilo, no ľudí naokolo nebolo veľa. Kráčala som nejako automaticky. Neviem čo sa mi stalo. Vnímala som len to, že musím dávať jednu nohu pred druhú, a potom ešte Xaviera po svojom boku. Áno, Xavier bol ten najúžasnejší chlapec, akého som kedy poznala. Akého som kedy milovala. Teda milujem, neskutočne ho milujem. Otočila som tvár k nemu, ako keby som sa chcela uistiť, že je stále tam. Že nie je len výmysel, že je skutočný. A on tam skutočne bol a držal ma za ruku. Usmial sa na mňa a ja na neho.

Vkročili sme do obchodu a zamierili k regálu s lekárnickými pomôckami. Zavi sa zohol, aby zobral nejaký ten test, a začal si čítať etikety. Ja som len apaticky stála. Po piatich minútach sa zdvihol s krabičkou v ruke a pobrali sme sa k pokladni. Položil ju predavačke na pult a potom sa na mňa uškrnul. Natiahol sa aj po škatuľke kondómov a prihodil ju k tej prvej.
-Všetko?- spýtala sa ho predavačka.
To jej fakt nebolo čudné, čo kupujeme?
-Áno,- prikývol Xavier a zaplatil.
Potom strčil obe škatuľky do vrecka a ťahal ma von.
-Ideme niekam? Nechceš sa rozptýliť?- spýtal sa ma, keď sme kráčali po námestí.
-Nie. Ja...to chcem vedieť,- povedala som potichu.
-Dobre,- prikývol a vrátili sme sa k nemu domov.

Spravila som všetko podľa pokynov a potom som už len čakala. Nechty na rukách som mala okusané do krvi a Zavi sa na mne príjemne bavil.
-Si príšerný. Ako sa teraz môžeš zabávať?- zazrela som po ňom.
-Prepáč, ale to sa nedá, keď ťa vidím, takú nervóznu. Mala by si sa vidieť,- šmarila som po ňom vankúš.
-Jasné, ty nebudeš ako chodiaca guľa,- zašomrala som,- Na teba si nebudú ukazovať prstom. To ja budem nabúchaná. Ty si si len splnil svoju chlapskú povinnosť,-
-Veď nie si tehotná. Zatiaľ, no. Ale skús na tom hľadať pozitíva,- povedal mi a vyhol sa ďalšiemu vankúšu.
-Čo už len na tomto môže byť pozitívne?-
-Konečne si ma zoberieš, lebo ako slobodná matka by si to mala v tejto dobe ťažké,- začal sa zase smiať.
-Ty si neskutočný idiot,- zasyčala som a vybrala som sa do kúpeľne.
Zatresla som za sebou dvere a sadla si na záchodovú misu. Asi po piatich minútach som sa odvážila vziať do roztrasených rúk vec, ktorá mi mohla zmeniť život. Pozrela som na to a potom som si so závratom sadla naspäť na záchodovú misu a začala som plakať. Test mi vypadol z rúk a ja som si do nich zložila hlavu. Za chvíľu sa ozvalo tiché klopanie.
-Geri? Prepáč. Nechcel som byť taký hnusný,- vstúpil pomaly dnu.
Potom ma zbadal a opatrne ku mne podišiel. Zdvihol zo zeme test a vzdychol si. Kľakol si a objal ma.
-Veď nie si tehotná, tak prečo plačeš?- spýtal sa ma.
-Ja...neviem..- povedala som prerývane.
-Ach Geri, ty si podarená,- zasmial sa detsky.
-A...a ty si... stále príšerný,- zasmiala som sa aj ja.
-No stále si so mnou,-
-Hej... sama sa divím, že prečo,-
-Kvôli peniazom,-
-To je až tak vidieť?- pobavene som mu pozrela do očí.
-Ja som ťa odhadol hneď na začiatku,- povedal samoľúbo.
-To bolo na začiatku, ale teraz sa ťa držím aj kvôli tvojmu telu,- uškrnula som sa.
-Ty vieš ako na mňa teda. Poď nech ti niečo pekné kúpim, ty moja vydržiavaná milenka,- zasmial sa a ťahal ma z kúpeľne von.
Potom sme zamierili do Maxu.

 Blog

19 0 0 0 0

Komentuj

22 komentov k blogu