„Dýchaj!“ karhavo som si pripomenula. Na tretí pokus som sa trhane nadýchla a vdýchnutý vzduch mi spôsobil ukrutnú bolesť. V hrudi sa mi objavila diera pulzujúca ďalšou neznesiteľnou bolesťou. A s každým nádychom sa zväčšovala.
V tej chvíli do izby vletel tiež bledý Xavier. Pokúšala som si spomenúť, prečo nebol pri mne. V ruke držal mobil tak ako ja. Jasné, odbehol si poň, lebo mu prišla nejaká správa. Keď ma zbadal zalapal po dychu.
-Nie, nie, nie!- podišiel ku mne.
-Geri! Povedz mi, že si to neotvorila,- vzal mi môj mobil z rúk a pozrel na display.
Tú nádhernú tvár, na ktorú som sa nikdy nemohla vynadívať, teraz znetvoril hnev.
Prázdnymi očami som sa naňho pozrela, no tým sa moja diera ešte viac zväčšila.
-Tá...- postavil sa.
-Bezočivá...- zaťal päste a zvrtol sa mi chrbtom.
-Suka,- potom sa otočil znovu ku mne.
-Geri, prosím, povedala si, že mi veríš. Veríš mi, však?- chytil ma za ruku.
-Chcem byť sama,- znovu som sa pokúsila nadýchnuť a vytiahla som si dlaň z jeho dlaní.
-Geri,-
-Nechaj ma na pokoji!- v mojom hlase sa ozvala panika.
-Geri...- povedal Zavi potichu, -prosím...- chytil ma znovu za ruku.
-NEDOTÝKAJ SA MA!- už som hystericky jačala a ruku som si doslova vytrhla z tej jeho.
Nedokázala som sa ovládať.
-Geri!- chytil do dlaní tentokrát moju tvár.
-UŽ AJ MA PUSTI! DAJ MI POKOJ! NENÁVIDÍM ŤA! NEDOTÝKAJ SA MA TÝMI RUKAMI, ČO SI NIMI OBCHYTKÁVAL TÚ KURVU!- Zavi ma konečne pustil, ako keby ho kopol elektrický prúd.
Tak veľmi som mu chcela ublížiť. Chcela som aby trpel tak, ako som trpela ja. Postavila som a rozbehla sa na hore na poschodie. Zavi sa rozbehol za mnou a tak som pri najbližšej príležitosti zahla do kúpeľne. Zvrtla som kľúčikom vo dverách a oprela sa o ne. Hneď na to dorazil k dverám aj Xavier a začal lomcovať kľučkou.
-Geri! Otvor!- kričal.
-Nie! Daj mi pokoj!- zošuchla som sa na zem.
-Geri, no tak. Prosím ťa, otvor tie dvere!- začal na ne trieskať.
-Nechcem ťa už v živote vidieť!- odkričala som mu.
-Gertrúda už aj odomkni, lebo uvidíš! Tu nie si vo svojom dome!- ďalšia bolesť s mučivou presnosťou zasiahla moje srdce.
Postavila som sa.
-Prikazujem ti...!- reval a ja som naňho vyletela z kúpeľne von.
-ČO! Čo mi PRIKAZUJEŠ?!- strčila som doňho.
-Prepáč, tak som to nemyslel- spamätal sa.
-A ako si to myslel? Ja viem, že sem nepatrím!- znovu som doňho strčila.
-Ja som ti to vravela, ale ty si mi tvrdil opak! TO si zrejme tak nemyslel!-
-Geri, prosím...- ustupoval predomnou.
-Nechaj ma, chcem odísť preč. Ďaleko od tohto mesta! Domu! Od TEBA!- zvrtla som sa smerom do detskej.
Blog
18 komentov k blogu
1
sleepwalker9
30. 1.januára 2010 23:52
No teeeda, akýže to zvrat, chválim chválim
6
.......ta to teda je.... moj top pár už asi skončil ale typnem si že to poslala kloe a on bol spitý a vobec si to nepamatal avšetko to iba ona naplánovala aby to vizeralo tak že spolu niečo mali....... či?
ale chválim toto osm nečakala
ale chválim toto osm nečakala
7
podla mna to poslala kleo to bolo jasné .. ! aaaa čože velké ovácie uplne .. jedna z najlepších D mám rada takéto ... scény
12
16
zase sa im to pokauilo? a ja ze to uz prekonali... no som zvedavy
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Opäť som späť
- 2 Tomasveres: Motivácia je nezmysel
- 3 Hovado: Spomienky
- 4 Protiuder22: Oheň
- 5 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- 6 Hovado: Venované kajke
- 7 Hovado: Zopár myšlienok
- 8 Hovado: Prečo ľudia kričia
- 9 Hovado: Duša mačacia
- 1 Soyastream: Októbrová
- 2 Dezolat: Pribehova hra o susedskej vojne. chatgpt. na pokracovanie.
- 3 Mahmut: Kritický pohľad na Halloween a sprievody strašidiel
- 4 Soyastream: Novembrová
- 5 Mahmut: O tých, ktorí na zemi zostanú a tých, ktorí z nej musia odísť
- 6 Hovado: Opäť som späť
- 7 Tomasveres: Motivácia je nezmysel
- 8 Dezolat: Test hrania textovej hry s AI friends & Fables
- 9 Hovado: Spomienky
- 10 Protiuder22: Oheň
- BIRDZ
- Zuzulka98711
- Blog
- Autobusový princ 83. diel