Autobusový princ 85. diel

Keď som vošla do domu Xavier bol stále v obývačke. Pozrel na mňa a nadýchol sa. Ja som za sebou zatvorila dvere a pobrala som sa do kuchyne, keďže mi už poriadne škvŕkalo v bruchu. Vybrala som z chladničky jogurt. Z toho sa rozhodne nenajem, ale lepšie ako nič. Aspoň sa to bude lepšie zvracať. Natlačila som ho do seba a išla som do kúpeľne. Pravidelný večerný rituál pred spaním. Len s tým rozdielom, že dnes som spala sama.

Ráno som sa dobalila a tašku som si prehodila cez plece. Zišla som potichu dole. Xavier spal na gauči, lebo tam bola rohádzaná deka. On sám tam však teraz už nebol. To mi hralo do karát a vybrala som sa k dverám. Pokojne som ich za sebou zavrela a pešo som sa vybrala smerom na stanicu. Z vrecka som si vytiahla mobil a otvorila som si prijaté správy. MMSka tam už nebola. Mohla som si myslieť, že ju vymaže. Spravil mi to preto, aby mi neubližoval, alebo aby neubližoval sebe? Najprv ma pochytila zlosť, že sa mi hrabal v mobile, ale potom som mu za to bola vďačná. Keby som sa mala pozrieť na tú fotku ešte raz, asi by som to nevydržala.

Kráčala som a nevnímala som nič okolo seba. Až takmer na stanici som zistila, že sa za mnou hrnie aj môj „milý“. Skutočne šiel za mnou, ponáhľal sa. Mal na sebe to oblečenie, čo včera a zrejme mu to bolo jedno. Voňal však dobre. Dokonalosť. Takmer som sa otočila, ale prekonala som sa a šla som dopredu. Xavier ma za pár sekúnd dobehol ako nič. Šiel už takmer vedľa mňa a ja som sa stále robila, že tam nie je.
-Geri,- oslovil ma pevným hlasom.
Ignorácia.
-Geri, dovoľ mi porozprávať sa s tebou, prosím,- naliehal Xavier.
-A čo mi chceš povedať? Ja som všetko už videla,- kráčala som vzpriamene ďalej.
-Ale to nie je pravda, čo je tam odfotené!- chytil ma za ruku.
-Nie? Takže tam neležíš polonahý ty a Kloe?- vytrhla som si ju a zazrela som po ňom.
-No to áno...- povedal.
-Tak? Čo mi chceš vysvetliť?-
-Ja neviem ani kedy tie fotky vznikli...- koktal.
-Ja ti osviežim pamäť ak chceš. Bolo to vtedy, keď som bola u starkej a ty si sa vrátil domov skôr. Boli ste u Tadeáša na chate,-
-Geri, prosím,- zmučene na mňa pozrel.
-Xavier, ty to nechápeš ako mi ubližuješ?-
-Geri, prosím. To tak fakt nebolo. Oni ma museli niečím nadrogovať, inak by som to nikdy nespravil, to ti prisahám!-
-Nadrogovať? Už len to majú za potrebu! Nenahováraj mi tu takéto kraviny, lebo ti ich nezožerem. Viem, že som naivná, ale zas až takto nie,-
-Naivná? Čo mi tým chceš povedať?-
-To, že som ti všetko verila,-
-Ty mi neveríš, že ťa milujem z celého srdca a môj život bez teba nemá zmysel?- hlboko sa mi zahľadel do očí.
Ten pohľad som mu nemohla opätovať a tak som sa pozrela do strany.
-Pozri sa mi do očí,- chytil ma za bradu a natočil mi tvár ku svojej.
-Pozri sa a povedz mi, neveríš, že ťa milujem a na ničom inom mi na svete nezáleží?-
-Xavier...- zašepkala som.
-Povedz mi to,- vydýchol.
-Nie,- vyslovila som potichu.
-Všetko sa skazilo,- stiekla mi slza po líci.
Zavi ma pustil a odstúpil odomňa. Potom zatvoril oči, zaťal päste, nadýchol sa a vydýchol.
-Naozaj sa všetko pokazilo? Kvôli jednej fotke?- spýtal sa ma.
Mlčala som.
-Nemyslíš si, že je toho v tom viac?-
-Mohla si sa zachovať aspoň tak férovo ako ja,- povedal mi.
-Férovo ako ty?- spýtala som sa ho nechápavo.
-Keď si ty riešila s Erikom, strašne ma to ranilo, ale dokázal som ti odpustiť. Skús to aj ty,-
-Mohla som si myslieť, že vytiahneš Erika,- vykročila som smerom dopredu.
-Gertrúda stoj,- vyštartoval za mnou.

 Blog

16 0 0 0 0

Komentuj

26 komentov k blogu