Autobusový princ 86. diel

-Prečo pred tým utekáš? Raz to predsa musíme vyriešiť. Pred tým neujdeš,-
Zastala som a otočila som sa tvárou k nemu. Bol bledý od zlosti, no stále sa ovládal.
-Toto je niečo iné,- povedala som mu.
-Máš pravdu,- súhlasil. -Ja s ňou nechodím,-
-Nie? Len s ňou spíš?- zazrela som po ňom.
-Keby som chcel s niekým spať, tak spím s tebou,- naklonil sa ku mne.
Otvorila som ústa a potom ich znova zavrela, lebo som nevedela, čo mám povedať.
-Ty si fakt hrozná,- povedal mi zrazu.
Prekvapene som naňho pozrela.
-Prečo?-
-Nechaj to tak,- mávol rukou napokon.
-Nie, povedz mi to. Uľav si. Čím ťa tak strašne štvem?- priblížila som sa tento raz ja k nemu.
-Vieš čo?- osopil sa na mňa.
-No čo? Povedz,- zdvihla som obočie.
-Dal som ti všetko čo som ti dať mohol aj nemohol. Keby som mohol, zniesol by som ti aj modré z neba, keby si to chcela. Ale ty si tak strašne sebecká,- spustil.
-Sebecká?- skočila som mu do reči.
-Áno, sebecká. Každý robí chyby, aj ty ich robíš, hoci si to asi nechceš pripustiť. Problém je v tom, že ty chceš žiť v dokonalom a neomylnom svete! Lenže to nejde! A to je tvoja najväčšia chyba. Keď si to uvedomíš, potom budeš schopná byť šťastná, potom, keď budeš akceptovať chyby ostatných a hlavne svoje chyby,-
-Ale ja som bola šťastná!-
-A prečo teraz nie si? Ja som šťastný dokonca aj teraz, keď sa hádame, lebo mi to nie je jedno a to je dôkaz, že ťa neskutočne milujem. Keby si mi bola ukradnutá, tak za tebou nejdem. Preto som tu! Pretože ťa milujem! Skús to aj ty. Neverím, že ty mňa neľúbiš, po tom všetkom, čo sme spolu zažili, po tom všetkom čo si mi kedy povedala, po všetkých tých bozkoch, objatiach, dotykoch, po tom chvení, keď sa ťa dotýkam. Myslíš si, že som si to nevšimol? Že ja to tak necítim? My sme pre seba stvorení. Ty pre mňa a ja pre teba. Inak to nejde. Ty a len ty si ma naučila milovať, lebo to som nevedel, naučila si ma byť milovaným, lebo to som bral vždy s istotou, naučila si ma prispôsobiť sa, lebo o všetkom som rozhodoval len ja, všetko bolo po mojom, všetky boli na mne závislé, tak ako som ja teraz na tebe. A čo mám naučiť ja teba, keď si pre mňa dokonalá? Teraz už viem, že odpúšťať. Máš na to skvelú príležitosť. Skús toto všetko zobrať do úvahy, prosím,- celý čas sa mi pozeral do očí.
-Mám na to len tak zabudnúť? Na to, že si s ňou niečo mal?- spýtala som sa ho zúfalo.
-Ja som s ňou nič nemal, ale áno, o to ťa žiadam. Zabudni na to a odpusť mi,- sklopil zrak.
-Ale to nejde!-
-Prečo to nejde?- pozrel mi trpezlivo do očí.
-Pretože to bolí. Čo to nechápeš? Keby to nebola fotka, keby mi to povedala do očí! Ale ja sa ani nemám ako brániť! Je to tak ťažké pochopiť?!-
-Geri, Kloe je omyl. Tak ako Erik, je to len ďalšia skúška,- povedal.
-Čo s tým má zas Erik? Myslela som, že toho máme za sebou,- povedala som naštvane.
-Erik s tým má veľa! Vieš, prečo som sa tej téme vyhýbal? Pretože som videl, ako ťa to mrzí! A nechcel som sa k tomu už vracať, chcel som to už navždy uzavrieť! Mal som chuť zabiť ho! Skutočne som nikdy necítil väčšiu nenávisť, ale potlačil som to, lebo som vedel, že ho máš rada a naštvala by si sa na mňa. A čo spravil on? V ten deň, ako sme sa dali dokopy, ešte v ten večer si to so mnou vybavil. Narazená ruka, monokel a pekná bolesť brucha,-
-Ale prečo si mi to nepovedal?- zadržiavala som slzy.
-Prečo asi?- jedna zradkyňa sa mi skotúľala po líci a on mi ju zotrel.
Pri jeho dotyku som sa zachvela tak, ako mi povedal. Moje telo teraz hralo proti mne.
-Bolo by to jednoduchšie,-
-Prečo? Pretože by si so mnou bola zo súcitu a pocitu viny?- spýtal sa ma sarkasticky.
-Vieš, že to tak nie je,- zašepkala som.
-Geri, tak prečo sa teraz tak trápime? Poď domov,- povedal zúfalo.
-Nemôžem,-
-Prosím,- chytil ma za bradu.
Ja som sa odklonila a rukami som si siahla na šiju. Rozopla som retiazku a vtlačila som mu ju do dlane. Xavier na mňa šokovane pozrel.
-Zbohom,- povedala som potichu a s bolesťou.
-Nie, ty sa vrátiš. Ty sa musíš vrátiť. Ja ťa milujem. Ty miluješ mňa. Ja ťa potrebujem a ty potrebuješ mňa. Je to jednoduché. Nemôžeš ma tu nechať a viac sa nevrátiť,- koktal.
Pokazila som všetko. Porušila som sľub, ktorý som dala jemu a i sama sebe.
-Prosím,- žiadal ma.
-Bude to tak lepšie, aspoň na nejaký čas,- snažila som sa presvedčiť ho, no sama som tomu neverila.
-Geri, ja ťa prosím,- no ja som len pokrútila hlavou.
Chytil ma jednou rukou za pás a pritiahol si ma k sebe. Druhou mi vošiel do vlasov a pobozkal ma.
-Dovoľ mi odísť,- objala som ho okolo krku a zložila som si naň hlavu.
-Nie, ostaň,-
-Nerob mi to ťažším, Zavi,-
-Geri, prosím,-
Pobozkala som ho na sánku a potom som sa otočila so slzami v očiach.

 Blog

22 0 0 0 0

Komentuj

22 komentov k blogu