Autobusový princ 87. diel

***Xavierov pohľad***

Geri nastúpila do busu a odišla. Ona skutočne odišla. Ja tomu nemôžem uveriť. Dokonca sa ani neotočila. Ešte chvíľu som tam stál a pozeral na vzďaľujúci sa autobus s poriadnym zmätkom v hlave a dierou v hrudi. Ako mi také (ne)obyčajné dievča mohlo tak popliesť hlavu? Správam sa ako ufňukanec, keby ma teraz videli kamoši smiali by sa zo mňa. A čo je na tom najhoršie? Že mne je to všetko jedno, ja chcem len ju. Chcem ju mať vedľa seba, počuť ako dýcha a vidieť ako sa jeduje alebo ako sa na mňa usmieva. Do frasa s tými jej sivozelenými očami!

Vytiahol som z vrecka mobil a vytočil známe číslo, keď som mal trable.
-Čau, čo robíš?- spýtal som sa Tadeáša, keď to zdvihol.
-Ani nič, sedím pred telkou. Prečo?- opýtal sa ma nezúčastnene.
-Nejdeš dnes piť?- spýtal som sa narovinu.
-Stalo sa niečo?- zrazu javil záujem.
-Geri odišla,- vzdychol som proste.
Hlavu som mal úplne vygumovanú, takže sa mi nechcelo vymýšľať výhovorku. Jediným mojím cieľom teraz bolo poriadne sa opiť, aby som nič necítil. Tak ako som to urobil vtedy, keď sa dala dokopy s tým idiotom. Ani sa mi na to nechce myslieť, lebo mi je z toho zle, keď si predstavím, čo všetko spolu robili.
-Aha, fajn, môžeme ísť. O koľkej?- spýtal sa ma.
-Teraz sa ti nedá?-
-Okej. Stretneme sa v Irishi,- zložil a ja som sa pobral smerom do mesta.

Sadol som si k nášmu obvyklému stolu a čakal na Tadeáša. Ten chmuľo vždy mešká. Objednal som si vodku a pivo. Výborná kombinácia. Hneď ako som pred seba dostal pohárik nalial som ho do seba a objednal si ďalší. Za pár minút prišiel Ted a prisadol si.
-Tak, čo sa stalo?- objednal si aj on vodku s pivom.
-Odišla,- vzdychol som si.
-Ako že odišla? Niečo sa muselo stať,- povedal Tadeáš.
-Kloe jej poslala fotku, na ktorej som bol ja a ona a trošku in flagranti odfotení,- dal som si dúšok piva.
-To je suka,- odpil si aj Ted.
-A ona sa zbalila a vypadla. Nechala ma tu! Chápeš to! A ja som jej odpustil, keď bola s Erikom! Som idiot!- tresol som päsťou do stola.
-Veď ona ťa ešte bude prosiť, aby sa mohla vrátiť,- povedal mi.
-Ona? Ja ju budem prosiť, a ona to dobre vie. Ja ju proste milujem,-
-Vzchop sa, nie je jediná. Pozri sa koľko je tu nádherných báb,-
-Ty si nahluchlý alebo retardovaný? Ja milujem Geri a žiadnu inú nechcem!- vyletel som naňho.
-Veď kľúúúd. Ja som ti len povedal, že sú aj iné ako ona. Ale keď ich nechceš...- pozrel na mňa.
-Nie, nechcem. Chem len tú jedinú a tá je teraz na ceste domov. 180 kilometrov vzdialená odomňa,- obrátil som do seba ďalšiu vodku.
Dnes nechcem nič cítiť, žiadnu bolesť ani sklamanie.

Ani neviem ako som sa dostal domov, ale prebudil som sa vo svojej posteli. V hlave mi neskutočne hučalo a bolelo ma celé telo. Zrejme som sa domov doplazil.
„Ešte šťastie, že otec nie je doma, lebo by mi spravil scénu a to je to posledné na čo mám chuť.“
Vytrepal som sa z postele a zamieril som rovno do kúpeľne. Pustil som na seba studenú vodu a dúfam som, že ma to ako-tak zotaví. Keď som vyliezol von a šmátral po uteráku do rúk sa mi dostal aj jeden ružový s prenikavou vôňou. Bola to jej vôňa. Zhlboka som sa jej nadýchol a musel som sa zachytiť, lebo som dostal závrat.
„Geri, prečo mi tak chýbaš?“

Zišiel som dole do kuchyne, aby som si pripravil niečo pod zub, ale nič som do seba nemohol dostať.
„Zaujímavé, láska zrejme predsa len ide cez žalúdok.“ Zobral som nedojedené kornfleksy a vylial ich do drezu. Misku som opláchol vodou a vložil ju do umývačky. Oprel som sa o omývačku a pomyslel som na Geri, ako tu stála v mojom vyťahanom tričku a nohavičkách a umývala riad. Musel som sa pousmiať pri predstave, že jej rukami vkĺzavam pod tričko.
„Musím jej zavolať.“
Zamieril som do detskej, kde som nechal mobil.
Zvalil som sa do postele, ktorá voňala tiež ako ona, hoci som si to doteraz neuvedomoval. V zozname som našiel záznam „Pani Danková“ a váhal som s prstom na zelenom tlačítku.

 Blog

23 0 0 0 0

Komentuj

16 komentov k blogu