Začal som ťukať, niečo v tom zmysle, že dúfam, že dobre docestovala a že ju nebudím. Hej, a že by sa mi mohla ozvať, lebo by ma to potešilo, i keď si to asi nezaslúžim. Prečítal som si to ešte raz a zmazal som to. Nemám na to odvahu. Mobil som hodil na zem a chytil som sa za hlavu. Takto to nemôže ďalej ísť. Musím na ňu prestať myslieť, prestať na ňu tlačiť. Z lásky.
V otcovej pracovni som našiel nejaký ten chľast. Luxusná fľaša plná zlatistého moku priam volala, aby som z nej ochutnal. Bola takmer taká lákavá ako Ona. So žmurknutím sa tam objavila. Stála tam znovu len v tričku a bielych nohavičkách, s úsmevom na perách a podávala mi pohár. Vystrel som k nej ruku a ona s úškrnom pokrútila hlavou. S ďalším žmurknutím zmizla.
„Začína mi šibať!“ potriasol som hlavou a zamieril k fľaši. Ani som sa neobťažoval s nalievaním do pohárika a odpil som rovno z nej. Chľast to bol veru kvalitný, striasol som sa.
Pobral som sa s fľašou v ruke do obývačky a sadol si pred telku.
Deň mi ubiehal pomaly, to viem naisto, ale to, ako som sa ocitol v posteli, na to si neviem spomenúť. Bolo ráno a mňa opäť bolela hlava. Tentoraz som však nemal chuť vstať.
-Nenávidím ťa! Počuješ! Nenávidím!- skríkol som od zúfalstva a z očí mi vytryskli slzy.
-Vidíš čo si spravila? Som obyčajný úbožiak čo plače! Nenávidím ťa a v živote ťa už nechcem vidieť! Počuješ? Zmizni!-
-Prečo?- spýtala sa ma odo dverí.
-Už ma nemiluješ? A miloval si ma vôbec niekedy?- mala na sebe modré priliehavé tričko a minikraťasy. Upierala na mňa načierno-olinkované sivo-zelené oči.
-Geri?- vydýchol som.
Nebola tam. V tom som začul ako mi zvoní mobil. Prišla mi správa a tak som sa posadil. Narýchlo som si nevedel spomenúť kde som ho nechal, ale zrejme bol niekde na prízemí. Zatočila sa mi hlava, keď som vstal z postele, ale na to som nedbal a bežal som dolu schodmi do obývačky. Zvonenie ustalo. Schmatol som ho do ruky a srdce mi prestalo biť.
„Pani Danková“.
„Ahoj, chcela som len, ze som docestovala dobre, aby si sa o mna nebal. Ty si v poriadku? Geri“
Tú správu som si prečítal ešte zo trikrát, kým sa mi srdce dalo do normálu.
„Ahoj. Som rad, ze si v poriadku. So mnou je to ok, preco? Z“ odpísal som a dúfal, že sa mi ozve aj ona.
Bol to jediný možný spôsob ako byť s ňou. Jasné, mohol som jej aj zavolať, ale na to som ešte nemal odvahu. Bolelo by ju to a mňa tiež. Nechcel som si ani predstaviť, koľko utrpenia musela prežiť a koľko sily musela vynaložiť na to, aby mi napísala. Zrazu som sa cítil ešte mizernejšie. V ušiach mi stále znel ten jej plač, keď ma vyhnala z izby. Zatvoril som síce za sebou dvere, ale nepomohlo to. Do smrti si to budem vyčítať. Z úvah ma vytrhla smska.
„Neviem, vzdy si sa mi ozval, ked sme boli od seba. Ale zrejme som si to len namyslala a si v poho. G“
„Prepac, keby som vedel, tak sa ti ozvem, len som nemohol najst odvahu. Prepac este raz. Fakt ta milujem. Vrat sa. Z“
Čakal som. 10, 20, 30 minút, hodinu. Už sa mi neozvala.
Blog
Komentuj
23 komentov k blogu
1
deadmemories
17. 2.febuára 2010 15:08
jeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeees!!!!!
6
nieeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeee!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!prečo?????????????????oooooooooooooooojjjjjjjjjjjjj!!!!!!!!!!!!
8
prečo mu napísala jój!to tak by zareagovala hádam polovica z nás!ona nesmie robiť také hlúposti!
10
šak práve o to ide.ľúbia sa tak nemusia byť tsále spolu dá sa to aj cez nejaké prekážke,chápeš?
18
@zuzulka98711 citat z nemenovanej hry: Tato ma dokonca aj podpis najlepsieho hraca ligy... - Vazne? Wow, tomu som vzdy fandil... - No dobre, tak nema. Ale ked s nou niekomu dobre prastis po hlave sa ta na to urcite pytat nebude...
20
prečítala som si to skôr našťastie... hm, a je to pekné, ako vždy. Len... Som zvedavá ako to dopadne...
21
Bože, ona je presne taká ako ja, to neni možné!
Super, zo Zaviho pohľadu sa mi to páči ešte viac
Super, zo Zaviho pohľadu sa mi to páči ešte viac
23
dlhsiu chvilku som tu nebola tak som prave dobehla zameskane casti a soom cela paf..dobre si im to zamotala...uz sa tesim na dalsie casti..je to perfektne
Napíš svoj komentár