-Môžem? - našiel ma Xavier.
-Nie, - odsekla som a na protest som nechala ruksak tam, kde bol aj pred tým.
-Fajn, chápem to, - stál pri mne a vôbec sa nechystal odísť.
-Nie nechápeš. Ale to je jedno, - povedala som mu.
Autobus sa pohol.
-Prečo si sa na mňa vlastne naštvala? - oprel sa o sedadlo.
-Vieš čo? Skús hádať, - povedala som nahnevane.
-No to fakt netuším. Žeby kvôli tomu, že si skončila pri bare spolu s Konrádom? - povedal Xavier uštipačne a ukázal mi Nový čas.
„Konrád: Konečne zamilovaný? “ bol veľký nadpis na fotkou, kde mi Konrád utieral slzy, no vyzeralo to ako keby ma nežne hladil po líci.
Bodlo ma pri srdci a zlosť vo mne stúpala.
-Prepáč, že si ku mne prisadol keď si sa ty bavil v lepšej spoločnosti, - povedala som a keď Xavier otváral ústa, pokračovala som naštvane ďalej.
-Prepáč, že ma urážala tvoja nevlastná matka! Prepáč, že som ti vôbec verila! Prepáč, že som šla s tebou! Prepáč, že som ti naletela! Prepáč, že som ti skrížila tvoj úžasný život! Prepáč, že vôbec žijem! - zastali sme na našej zastávke, schytila som ruksak, odstrčila Xaviera a vystúpila som.
„Es kommt der Tag, an dem der Himmel graue Tränen weint
Es kommt der Tag, an dem die Erde um Hilfe schreit
Es kommt der Tag, an dem´s ohne dich viel besser geht“
Pridala som do kroku. Xavier šiel tesne za mnou. Vošla som do budovy a zamierila som do šatní.
-Ahoj, - pozdravila som sa Miškovi, môjmu spolužiakovi.
-Ahoj, bejb. Ako sa máš? Ako si sa mi vyspinkala? - spýtal sa ma veselo. Pozrel sa do zrkadla, čo nám viselo na stene, a napravil si ofinu. Miško bol najzlatší EMO akého som kedy poznala a neuveriteľne som si ho obľúbila. Trávili sme spolu všetky prestávky. Teda ja, Xavier a Miško, ktorý sedel sám pred nami.
-Čauko, - v tesnom závese za mnou sa dokockal Xavier.
-Ahoj- odzdravil sa Miško.
-A celkom gut. Čo ty? - ignorovala som osobu, ktorá prišla. Chytila som Miška za ruku a vybrali sme sa do triedy.
-Stalo sa niečo? - spýtal sa ma, keď sme boli sami na chodbe.
-Zobral ma von. Išli sme na dáku trápnu akciu, kde boli samí trápni vyobliekaní ľudia, ktorí pili šampanské. O tom, že jeho nevlastná matka ma urážala ti teraz nejdem hovoriť, to nie je podstatné. Tak ma poslala sadnúť si k baru, kde mi neskôr robil spoločnosť Martin Konrád, ale to už možno vieš, keďže sme odfotení na titulke v Novom čase. A ... - hlas sa mi zlomil.
-Xavier? - spýtal sa Miško opatrne.
Prikývla som, - On sa tam oblizoval s nejakou blondínou. Monikou, či s kým. Ale to je už jedno. Ja som tomu fakt verila...- pozrela som zúfalo naňho.
-Neboj sa, zlatíčko, som s tebou, - objal ma.
-A si si istá, že si to nepochopila zle? Lebo jemu na tebe fakt záleží, -
-Ja neviem. Ale aj Konrád mi povedal, že je to sukničkár, -
-Čo tam po Konrádovi. Hlavné je to, čomu veríš ty, - usmial sa na mňa.
-Ja neviem, čomu a komu mám veriť. Ale tebe budem vždy. Ďakujem, - objala som ho tuhšie, no v tej chvíli zazvonilo na hodinu.
Okolo prešiel práve Xavier a ja som zacítila jeho vôňu. Vrhol na mňa smutný pohľad.
Celý deň som bola len s Miškom a Xavier sedel sám za nami. Mal neprítomný pohľad a s nikým sa nerozprával. Zato ja som bola mediálna hviezda.
-Ty fakt chodíš s Konrádom? - zhŕkli sa všetci okolo mňa.
-Nie, ja s ním len spím, - odsekla som, - Chcete autogram? Môžem ho od Maťka vypýtať, -
-Takže už nechodíš so Zavim? - spýtala sa ma Iva.
Táto otázka mi kruto pripomenula včerajšok. Xavier otočil hlavu smerom k zhŕknutému davu.
-Nie... on... má teraz Moniku, či Peťu, či ktorú babu, - povedala som.
-A ja som si myslela, že budem mať šancu, - vzdychla si.
-Neviem... on ide skôr na baby z lepšej spoločnosti, keďže je primátorov syn, - chlad v mojom hlase ma prekvapil.
Xavier sa zodvihol, zobral si ruksak a vyšiel von z triedy. Ešte pred tým však pozrel na mňa. Naše oči sa stretli a ja som vycítila tú bolesť, ktorú som mu spôsobila tými ostrými slovami, ktoré som vyslovila.
-A sakra, - povedala som Miškovi, - asi som to prehnala, -
-No asi áno, - pozrel na mňa karhajúco modrými očami olinkovanými čiernou ceruzkou.
-Ale neboj sa, on to dáko prežije, - upokojoval ma vzápätí.
Xavier sa do konca vyučovania už neukázal v škole.
Vymyslený príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
2
Zuzu....nudaaaaa:d máš v repertoári aj lepšie veci tak sem s nimi
Napíš svoj komentár
A vôbec mi to neprekáža