-Ahoj,- spadol som skoro zo stoličky, lebo tam stála Lucia.
-Môžem si prisadnúť?-
-Ale hej,- vzdychol som si a v duchu som preklínal Teda, že niekam zmizol.
Naozaj som netúžil byť s touto osobou osamote a hlavne nie v takýto čas. Dosť, že som otcovi musel vysvetľovať, čo sa stalo a kto to bola, tá kamarátka, ale Geri sa mi dokonca ani neozvala. Prezvonil som jej a ona nič.
-Ako sa máš?- spýtala sa ma a tým prerušila prúd mojich myšlienok.
-Úplne na hovno. A ty?- odpil som z piva, ktoré som mal pred sebou.
-Celkom v pohode. Prečo na hovno?-
-Problémy, ktoré som ešte nevyriešil,- mávol som rukou, čím som jej dal najavo, že jej k tomu už nič nepoviem.
-Aha. Inak, volala som ti,- prehodila ledabolo, ale bolo vidieť, že ju moja odpoveď zaujíma.
-Hej? Zrejme mám niečo s mobilom,- zaklamal som.
Po 12 neprijatom hovore som ich totižto prestal počítať a nastavil som si pre ňu zvlášť tiché zvonenie. Úplne vypnúť som ho nemohol, lebo mi mohla volať Ona.
-Ach tak,- pozrela na mňa podozrievavo.
-Hmm, a čo si chcela?-
-Či by sme nešli von,- začervenala sa.
-Vieš...- začal som, ale zjavil sa pri nás Tadeáš.
-Aké krásne stvorenie sa tu pri nás zjavilo,- usmial sa na ňu a ona na neho.
-Kedy si ju stihol spracovať?- nahol sa ku mne, keď si sadol.
-Drž hubu, Ted. Inak toto je Tadeáš, Lucia. Lucia, Tadeáš,-
-Ahoj, Lucia,- podal jej ruku ponad stôl.
-Ahoj,-
-Vždy som tvrdil, že Zavi má dobrý vkus na baby. Najprv Geri a teraz ty,-
-Ja som stále s Geri!- vyletel som naňho, až sa Ted a Lucia odklonili od stola.
-Hej? A kde je teraz, keď sme pri tom?- zapáral do mňa ďalej.
-Kde by bola? Doma,-
-Doma? Len tak? Nikdy ste sa od seba neodtrhli na dlhšie ako týždeň,-
-Možno už nemáme potrebu byť stále spolu,- tvdril som neochvejne ďalej, ale panika sa už drala na povrch.
Triafal ma na pravé miesta a lepší čas si už nemohol vybrať.
-Veď si za ňou behal vždy ako pes. Kedy sa to stihlo zmeniť?- zdvihol Ted obočie.
-Dobre, tak sme pohádaní! Už si spokojný?!- vyletel som naňho.
Postavil som sa a vyrazil smerom k dverám. Zatresol som ich za sebou, strčil ruky do vreciek a šiel do mesta. Prešiel som sotva päť krokov a niekto zakričal moje meno.
-Xavier?- obrátil som sa a keď som uvidel Luciu, šiel som ďalej.
-Xavier!-
-Čo je?!- otočil som sa tak prudko, až do mňa skoro vrazila.
-Zabudol si si mobil,- povedala v pomykove.
-Vďaka,- nastavil som dlaň, do ktorej mi ho vložila a ja som si ho strčil do vrecka.
-Čo sa stalo?- spýtala sa ma Lucia, keď sme mlčky kráčali smerom do Maxu.
-Čo máš na mysli?-
-O čom si hovoril Tadeášovi. Že ste sa pohádali s Geri. Prečo?- povedala opatrne.
-Spravil som niečo, čím som jej ublížil a ona odišla,-
-Nechceš sa o tom porozprávať?-
Neviem, čo mi to napadlo, možno som bol až príliš deprimovaný, ale porozprával som jej o fotke, o dovolenke, o tom ako bola možno tehotná, proste o všetkom.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
rimanka
21. 3.marca 2010 10:21
ďalej,ďalej
Napíš svoj komentár