Stop, nemôžem na to myslieť, lebo ma zakaždým chytá nervozita. Len dúfam, že si to dovtedy nerozmyslel.
Pomaly som balila cd, čo som mu kúpila. Potom som začala baliť aj seba. Hodnú chvíľu som strávila pred skriňou odkiaľ som vyberala vhodné oblečenie. Keď prišla krstná, či už som hotová, hodila som do tašky prvé, čo sa mi dostalo pod ruku.
Počas cesty som nemohla zaspať, lebo som mala strašné nervy. Nechápala som však prečo. Nemala som sa čoho báť. Len sa k nemu vraciam. Dať mu darček k narodeninám. Nie je na tom nič stresujúce. A predsa. Najhoršie to bolo, keď som vystúpila do toho tepla a dusna. Takmer som odpadla a trvalo mi dobrých 40 minút, kým som sa dostala ku Dankovcom. Len s malou dušičkou som zazvonila a čakala, kto sa mi ozve.
Zazvonila som druhý krát, lebo z domu neprišla žiadna odpoveď. Asi po piatich minútach som to vzdala a so slzami v očiach som si sadla na zem. Hlavu som si zložila do dlaní a zhlboka som dýchala.
-Geri?- začula som známy hlas a zdvihla hlavu.
Rozmazane som videla vysokú mužskú postavu v oranžovej polokošeli.
-Ehm... Marek?- postavila som sa, no to nebol dobrý nápad, lebo ma hneď šmarilo o zem.
-Si dehydrovaná. Pila si vôbec niečo?- zohol sa ku mne.
-Ani veľmi nie,-
-Poď, lebo mi tu na tom slnku naozaj odpadneš,- podoprel ma a vzal mi aj tašku.
Keď som konečne sedela na gauči u nich v obývačke a čakala na pohár vody, rozmýšľala som, či som naozaj urobila dobre. Nemala som predsa len ostať doma? A poslať mu smsku, že mu prajem všetko najlepšie? A pridala by som aj P.S., kde by bolo, že ho milujem. Teraz to bola pekná predstava.
-Nech sa ti páči,- vošiel do obývačky Marek.
-Ďakujem,- odpila som si z pohára.
-Prišla si,- usmial sa na mňa Xavierov otec.
-No,- rozpačito som sa usmiala aj ja.
-Xavier mi nič nepovedal,-
-On o tom nevie. Vlastne som mu doniesla darček a aj ja by som mala byť prekvapením,- začervenala som sa.
-Aha, tak. On je ale na chate. Mám ťa tam hodiť?- ponúkol sa mi.
-Och, nie nechcem vás otravovať,- povedala som hneď.
-Čo keby si mi tykala?- navrhol.
-No...neviem....ja nezvyknem,- váhala som.
-Ale zvykneš si. Marek,- podával mi ruku.
Nedôverčivo som na ňu pozrela a potom naňho, ale on sa bezstarostne usmieval.
-Geri,- potriasla som mu ňou.
-Fajn, a teraz ťa môžem zaviesť. Aspoň to tam trošku skontrolujem,- postavil sa a šiel si po kľúče od auta.
Marek ma vysadil pred obrovskou chatou a hneď to aj otočil naspať. V rukách som žmolila zabalené CD, previazané modrou stuhou. Z hlboka som sa nadýchla a šla som smerom k chate. Zazvonila som na dvere a dúfala, že to niekto počul, lebo dnu bol obrovský kravál.
Otvoril mi Xavier.
-Veď som nepil,- vyvalil oči.
-Prosím?- spýtala som sa ho nechápavo.
-Nepil som. Prečo ma trestáš a zjavuješ sa mi, keď vieš, že mi chýbaš a bolí ma to, keď tu nie si, na mojej oslave?-
-Všetko najlepšie k narodeninám, Zavi,- podala som mu balíček.
-Ty si skutočná?- naťahoval sa po ňom.
-Geri, ty si skutočná! Ty si prišla!- vrhol sa na mňa a objal ma.
Do očí mi vyhŕkli slzy. Nechápala som síce o čom predtým hovoril, ale už mi to bolo jedno. Dýchala som a žila som z neho.
-Milujem ťa,- pobozkal ma a chytil mi tvár do dlaní.
-Aj ja ťa milujem. Prepáč,-
-Ty mi prepáč,- znovu ma pobozkal.
-Dnes ti odpoviem na všetko áno,- povedala som a pozerala som sa mu pri tom do tých jeho nádherných hnedých očí.
-Dnes? Prečo?- uškrnul sa.
-Lebo máš narodeniny a chcem ti to dať ako darček,- znovu som mu pred oči dala zabalené CD.
-Nebojíš sa, že by som to mohol zneužiť?- vzal ho do ruky a ani naň nepozrel.
-Nie,- zdvihla som obočie.
-Fajn, tak poď so mnou,- ťahal ma za sebou do domu.
Darček položil na botník pri dverách a ťahal ma na poschodie. Zamierili sme do izby. Celé poschodie bolo prázdne, lebo všetci sa zdržiavali na prízemí. Nepoznala som dokopy nikoho. Teda tak narýchlo čo sme popri niektorých prešli. Zazrela som len Tadeáša.
Vošli sme do izby a Xavier ma okamžite začal bozkávať. Zamkol dvere, aby nás náhodou niekto nevyrušil. Oprel ma o ne a ja som sa roztápala, keď mi bozkával krk, po takej dlhej dobe.
-Inak ďakujem za darček,- zašepkal mi.
-Niet zač,- vzdychla som a to ma už ťahal ku posteli.
Bozkávajúc ma na ňu posadil a on sám si kľakol predomňa.
-Geri, vezmeš si ma?- opýtal sa ma držiac ma za ruku.
-Áno,- zašepkala som rozhodnuto.
Áno, milujem ho viac, než čokoľvek iné na svete. On je pre mňa stredom vesmíru, on je pre mňa ten vesmír.A ja chcem byť jeho ženou. Som sebecká a vôbec mi to nevadí.
***
KONIEC
Blog
Komentuj
27 komentov k blogu
3
takže
so smútkom sa lúčim s AP,ktorý mi doniesol trošku romantiky do života
a nedá mi nesúhlasiť s 1 kou
veľmi rýchlo si to ukončila,akože už bolo na čase len možno si mala menej rozoberať tie hádky a ich pohľady na vzťah
a teraz chcem taký nejaký príbeh ako pretty women
so smútkom sa lúčim s AP,ktorý mi doniesol trošku romantiky do života
a nedá mi nesúhlasiť s 1 kou
veľmi rýchlo si to ukončila,akože už bolo na čase len možno si mala menej rozoberať tie hádky a ich pohľady na vzťah
a teraz chcem taký nejaký príbeh ako pretty women
4
@bonita pravdu máš, príliš rýchlo vzhľadom na tie ostatné veci ale už bolo na čase....bude mi to chýbať, ale musela som sa už odpútať
budem sa snažiť aj niečo také napísať
Ďakujem, že ste si to čítali, strašne si to cením
budem sa snažiť aj niečo také napísať
Ďakujem, že ste si to čítali, strašne si to cením
5
@zuzulka98711 i mne to bude chýbať,ver mi
a nie je začo zlatíčko,ty si na príbehy stvorená ...len pokračuj ďalej som rada že aj ja som mohla niečím do tohto príbehu prispeť
a nie je začo zlatíčko,ty si na príbehy stvorená ...len pokračuj ďalej som rada že aj ja som mohla niečím do tohto príbehu prispeť
7
ja nechcem koniec!! jooj ale fakt ze uzasne to bolo blahozelam
9
čože prečo už koniec??.. a ak nedáš ten 100. epilóg tak ma veľmi nahneváš... mohla by to byt dáka svadba pekná..
13
waaaaa toto bol ten najlepsi diel teraz ta neznasam lebo neznasam ked sa na nieco upnem a potom to skonci
btw toto bol ten najromantickejsi, najuzasnejsi, najneuveritelnejsi .... proste vsetko naj v kladnom zmysle na co si len spomeniem.... pribeh na svete (az na Twilight sagu ... sry ) a tymto sa ti chcem podakovat za tie prekrasne chvile stravene pred pocitacom
PS; dufam ze zacnes s novym blogom, ktory sa aspon trochu vyrovna tomuto
btw toto bol ten najromantickejsi, najuzasnejsi, najneuveritelnejsi .... proste vsetko naj v kladnom zmysle na co si len spomeniem.... pribeh na svete (az na Twilight sagu ... sry ) a tymto sa ti chcem podakovat za tie prekrasne chvile stravene pred pocitacom
PS; dufam ze zacnes s novym blogom, ktory sa aspon trochu vyrovna tomuto
14
jejda...pred chvíľou somzačala a ono sa to už končí ale krásne, veľmi chválim...veľmi, veľmi
19
WOW!!! takze happy end, skoda, ze si to ukoncila, ale tesim sa na epilog...
21
ja to idem citat! to ich je fakt 99 ? nevadi aspon sa nebudem nudit
22
neverím,ja enchcem koneic...čo buddem čítať...ja to budem odznova... ...ale bol to jednoznačne najlepš príbeh škoda že sa to skončilo .... dúfam že ešte niečo také podobné na=píšeš....
26
cozeee? takze si to ukoncila takto symbolicky 99tkou? ked to zhrniem musim ti sklonit naozaj obrovsku poklonu si neskutocne sikovna....a pribeh bol perfektny a samozrejme zaver dokonaly...typikoš romantikoš
27
pridáva sa ku všetkým komentom, mne sa príbeh veľmi páčil, bol vtipný, mal zápletku, bol úžasne romantický a hlavný hrdinovia bezhlavo zaľúbený..... škoda, že koniec, ale nekonečne príbehy sú potom suché.
Blahoželám k tomuto dielku a teším sa na ďalšie plody tvojej múzy
Blahoželám k tomuto dielku a teším sa na ďalšie plody tvojej múzy
Napíš svoj komentár
ale pekné...len koniec..taký rýchly..