„Ahoj a ty si doma?“ zapípala mi správa.
„Hej. Nemala by som?“ odpísala som.
„Spomínala si, že pôjdeš von s chalanmi.“ Napísal mi Bastian.
„Mala som ísť, ale padlo to“
„Aha“
„A čo ty? Nie si von s Timeou?“
„Máme ísť za chvíľu, ale ešte som si chcel očekovať čo je nové na facebooku“
„Tak fajn“
„Ale môžem to zrušiť ak chceš“ ponúkol sa mi hneď.
„Nie. Chcem byť sama“
„Stalo sa niečo?“
„Nič“
„Ženské nič. Fajn, tak ťa nechám. Ak by si si to predsa len rozmyslela, tak tu máš moje číslo 0948552386“
„Fajn“ zapísala som si číslo do mobilu.
„Tak je už idem, lebo Timea ma už isto čaká“
„Tak sa maj. A uži si to “ napísala som mu.
„Čau. Aj ty “
Fajn, ostala som sama. Znovu sa ku mne začali dobýjať myšlienky zo včera večera. Zatvorila som oči a potriasla hlavou. Ihneď sa mi zjavili Bastianove oči. A blond vlasy. A ten najpríťažlivejší úsmev na svete. Lenže potom tie vlasy začali tmavnúť, oči červenieť a úsmev sa zmenil na úškľabok. Znovu tu bol. Vyskočila som na nohy, otvorila spodný šuplík a schmatla cigarety. Vyšla som na chodbu a zobrala si mikinu. Zadným chodom som vyšla do záhrady a zamierila ku hojdačkám. Mikinu som si prehodila cez seba a kapucňu si nechala na hlave. Cigaretu som si strčila do úst a krabičku následne do vrecka. Z tadiaľ som vytiahla zapaľovač a pripálila som si cigu. Konečne som sa začala cítiť uvoľnene. Pomaly som sa pohybovala dopredu a dozadu, no nohy som mala pevne na zemi.
Stano.
Potiahla som si.
Chýbaš mi. Dúfam, že sa máš dobre. Teda lepšie než ja v tomto pekle na Zemi. Do toho pekla som však najradšej poslala ja teba, za to, že si ma tu takto samú nechal. Som sama. Ako si to mohol dovoliť? Len s tebou som bola celá. Ty si bol moja chýbajúca a živá polovica. A tá mi opäť chýba. No dobre, nebudem ti klamať, lebo je tu niekto. Oznamujem ti oficiálne, že tu niekto je a tomu niekomu patrí pätina tvojej polovice.
Je s ním sranda. Je zlatý a vždy je tu pre mňa. Snaží sa mi pomáhať. Len sa nehnevaj, že je to Tinch. Prosím. Už sama som sa musela vysporiadať s tým, že ten zlodej tej pätiny je všeobecne známy a obľúbený človek a ešte aj futbalista.
Pamätáš, ako sme sa spoznali? Bolo to to isté. Lenže tou populárnou som bola ja a ty ten novoprisťahovaný čudák. Ja tá krásna, vtipná a in pipka a ty ten provokatér na motorke, čo každé ráno fajčil pred školskou bránou a nápadne po mne pozeral. A pamätáš, ako si ma oslovil? Že vraj či si jednu nedám. To ty si ma tomu naučil! Ale priznávam, že je to jedna z vecí, ktorá ku mne patrila. Tak ako ty.
Vždy sme na seba hľadeli ako na stred vesmíru. Vždy som mala sucho v ústach a ty si sa z toho vždy smial. A pamätáš na našu prvú pusu? Obaja sme boli trošku pripití a mne sa v tvojom objatí podlomili kolená. A odvtedy sme boli pre seba stvorení. Všetci to vedeli. Keď nás videli tancovať naše nemravné tance s cigaretou a fľašou v ruke. Keď sme na verejnosti poburovali, ja minisukňou a ty rukami. Úplne si ma skazil. Stala som sa flegmou a v škole to šlo so mnou dolu vodou. Za to ma mama nechválila a dala mi ultimátum. Buď sa začnem učiť sama alebo budem doma sedieť povinne. Ježiš a to nespomínam, keď si raz vyhlásil, že je podľa teba piercing v pere sexy a ja som hneď utekala do štúdia, aby som si jeden dala spraviť. Dovtedy som nenašla na to odvahu. Skoro si odpadol, keď si ma na druhý deň uvidel a určitý čas sme sa nemohli bozkávať, lebo ma boleli celé ústa. A teraz je to to jediné, čo mi po tebe ostalo. Ak nerátam tých pár jaziev.
Podvedome som si zahryzla do pery, aby som skontrolovala, či je stále tam, kde má byť. Cigareta bola už celá sfajčená, tak som ju na zemi pristúpila.
Stano!
Utrela som si slzu, čo sa mi skotúľala po líci, zhlboka sa nadýchla a postavila.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
sexybabe
28. 11.novembra 2010 12:17
Napíš svoj komentár